Vyžadujú :

primerané technické vzdelanie a odbornosť

nezávislosť myslenia

povinnú profesionálnu pozornosť
Všeobecné štandardy sú svojou podstatou "osobné" a zaoberajú sa odbornou kvalifikáciou audítora a kvalitou jeho práce, čím sa odlišujú od tých štandardov, ktoré sa vzťahujú na výkon práce v teréne, ako aj v oblasti vyhotovenia audítorskej správy.

Primerané technické vzdelanie a odbornosť
Prvý všeobecný štandard znie:
Audit by mali vykonávať osoby, ktoré majú adekvátne praktické skúsenosti a odbornú spôsobilosť ako audítori.
Podľa tohto štandardu osoba akokoľvek schopná, zručná a skúsená v iných oblastiach, ako napr. v obchode alebo financiách, nevyhovuje požiadavkám štandardov auditu, ak nemá príslušné vzdelanie a skúsenosti v oblasti auditu.
Nezávislý audítor, vykonávajúci audit a vyjadrujúci svoj názor na účtovnú závierku, predstavuje osobu, ktorá ovláda tak účtovníctvo ako aj audit. Získavanie týchto znalostí začína audítorovým formálnym vzdelaním a pokračuje následnou praxou a zbieraním skúseností. Nezávislý audítor musí absolvovať adekvátnu prax, aby vyhovel všetkým požiadavkám profesionála. Prax musí byť adekvátna aj čo do technického rozsahu a zahŕňať príslušnú mieru všeobecného vzdelania. Mladší asistent, ktorý práve začína audítorskú kariéru, musí svoje profesionálne skúsenosti získavať pod patričným vedením a jeho prácu musí kontrolovať (posudzovať) skúsenejší nadriadený. Podstata a rozsah tohto vedenia a kontroly nevyhnutne závisí od konkrétnej praktickej situácie. Audítor, ktorý nesie konečnú zodpovednosť za audit, musí mať vyzretý úsudok v rozličných stupňoch vedenia a kontroly vykonanej práce a o činnosti svojich podriadených, ktorí zasa nesú zodpovednosť za výkon a kvalitu svojej práce.
Formálne vzdelanie a praktické skúsenosti nezávislého audítora sa navzájom dopĺňajú. Každý audítor zodpovedný za audit by mal zvážiť tieto atribúty pri určovaní rozsahu vedenia jeho podriadených a kontroly práce.
V rámci svojej každodennej praxe sa audítor stretáva s množstvom názorov, vyjadrení a vyhlásení zo strany manažmentu, ktoré prechádzajú od skutočného objektívneho úsudku až po príležitostný extrém - nesprávne, mylné konštatovnia.
Audítor však vykonáva audit a následne podáva správu o účtovnej závierke firmy preto, lebo prostredníctvom svojho vzdelania, skúseností a schopností získal zručnosti v účtovníctve a audite a schopnosť objektívne posúdiť a vyjadriť nezávislý názor na informácie zaznamenané v účtovných knihách alebo inak získané v procese výkonu auditu.


Nezávislosť myslenia
Druhý všeobecný štandard znie:
Vo všetkých záležitostiach vzťahujúcich sa na audit by si mal audítor udržať názorovú nezávislosť.
Tento štandard si vyžaduje, aby audítor ostal nezávislý. Okrem toho,že vykonáva nezávislú, verejnú prax (ktorá sa líši od súkromnej praxe), musí byť bez akýchkoľvek predsudkov a predpojatí vo vzťahu ku klientovi, pretože inak by mu chýbala nestrannosť nevyhnutná pre hodnovernosť výsledkov auditu, nech by bol akýmkoľvek skúseným a vynikajúcim odborníkom.