1. Úvod

Medzinárodné dvojité zdanenie (international double taxation) je definované ako uvalenie navzájom porovnateľných daní v dvoch alebo viacerých krajinách na toho istého daňového poplatníka, zdanenie toho istého objektu dane v rovnaký časový úsek. Ani netreba hlbšie rozoberať, aké sú negatívne efekty dvojitého zdanenia. Negatívne ovplyvňuje medzinárodnú výmenu tovarov a služieb, medzinárodný pohyb kapitálu a osob. Takisto zamedzuje rozvoju vzájomných ekonomických vzťahov medzi jednotlivými štátmi.
Práve tieto negatívne efekty dvojitého daňového zaťaženia si krajiny uvedomujú, a preto sa mu snažia predísť prostredníctvom roznych dohod a zmlúv. Ide o snahu vytvorenia jednotného prístupu k problémom, ktoré vznikajú na poli dvojitého daňového zaťaženia.
Prvé vzorové zmluvy boli vypracované prostredníctvom Ligy národov v roku 1943 v Mexiku a v roku 1946 v Londýne. Tieto prvé zmluvy vytvorili princípy, na ktorých sú založené neskor vzniknuté zmluvy. Rada by som sa venovala konkrétnej vzorovej zmluve o zabránení dvojitého zdanenia vypracovanou medzinárodnou organizáciu OECD, ktorej je aj Česká republika členom.

2. Historický pohľad

Prvé odporúčanie organizácie OEEC (predchodca dnešnej OECD) bolo vypracované v roku 1955. Toto odporúčanie sposobilo, že bolo podpísaných až 70 bilaterálnych dohod a zmlúv medzi štátmi, ktoré sú dnes členmi OECD. Zvyšujúca sa ekonomická aktivita povojnového obdobia si však vyžadovala konkrétnejšie opatrenia, ktorými by sa predišlo dvojitému zdaneniu.
V rokoch 1958 až 1961 vypracoval fiškálny výbor (fiscal comimttee) dočasnú správu. Bolo to predtým, než v roku 1963 zverejnil konečnú správu (Draft Double Taxation Convention on Income and Capital), ktorá obsahovala odporúčania, ako predísť dvojitému zdaneniu. Prax však ukázala, že sú potrebné ďalšie revízie a podrobnejšie úpravy a komentáre. Táto potreba vznikla ako dosledok problémov pri vyjednávaní a aplikácii jednotlivých bilaterálnych dohod. To nakoniec vyústilo v publikovaní Vzorovej zmluvy a komentárov z roku 1977 (Model Convention and Commentaries).
Aj počas nasledujúcich rokov bola vzorová zmluva viackrát revidovaná, dopĺňaná a upresňovaná prostredníctvom nových komentárov. Stalo sa tak v rokoch 1991, 1992 a 1997. Stála potreba upresňovania vychádza aj z toho, že modelová zmluva sa aplikuje aj medzi štátmi, ktoré nie sú členmi OECD.

3.

Vplyv vzorovej zmluvy OECD

Existencia odporúčaní a vzorovej zmluvy OECD (the OECD Model Convention) vedie k jednaniu medzi jednotlivými členmi OECD a následne tak k harmonizácii medzi individuálnymi bilaterálnymi zmluvami. Možeme konštatovať, že táto skutočnosť jednoznačne prospieva dańovými poplatníkom a uľahčuje prácu výbercom daní.
Doležitým aspektom zostáva aj fakt, že vzorová zmluva sa uplatňuje aj medzi krajinami, ktoré nie sú členmi OECD. Nejde pritom len o zmluvy, keď je minimálne jednou zmluvnou stranou člen OECD, ale aj o zmluvy, ktorých ani jedna zo strán nie je členom tejto organizácie.

4. Obsah vzorovej zmluvy

Hneď na začiatok treba poznamenať, že vzorová zmluva nerieši len problém dvojitého zdańovania, ale dotýka sa aj predchádzaniu daňových únikov (the prevention of tax evasion) a zabráneniu diskriminácie (non-discrimination).
Vzorová zmluva sa skladá z jednotlivých častí:

Účel a definovanie pojmov (kapitola I a II)
Zmluva sa aplikuje na osoby, ktoré sú rezidentom oboch alebo aspoň jednej zmluvnej strany. Zaoberá sa daňami, ktoré sú uvalované na príjem a kapitál. Ich popis je všeobecný, pretože názvy jednotlivých daní sa v krajinách líšia.

Zdanenie príjmov a kapitálu (kapitoly III až V)
Zmluva stanoví dva základné princípy:
1. Články 6 až 21 definujú rozličné druhy príjmov a článok 22 definuje kapitál. U každého druhu príjmu a kapitálu je presne stanovené, ktorý štát ma právo na zdanenie. Može ísť výhradne o jeden štát alebo aj o oba naraz, pričom miera zdanenia je potom pevne určená.
2. Ak sú príjmy zdanené v zemi povodu príjmu (state of source) alebo sídla (state of situs), štát, ktorého je subjekt rezidentom (state of residence), už zdańovať nesmie, pričom princíp, ako bude subjekt vyńatý zo zdanenia, si možu jednotlivé štáty dohodnúť.

Príjmy a kapitál možu byť rozdelené do troch kategórií podľa toho, ako sa k nim správa „state of source or situs“:
1) Príjmy, ktoré sú zdanené krajinou povodu príjmu bez akéhokoľvek obmedzenia. Ide hlavne o príjmy:
a) Príjem z nehnuteľného majetku spolu s príjmami z poĺnohospodárstva a lesníctva, príjmy z prevodu a prechodu nehnuteľností a kapitálu, ktorý ich predstavuje
b) Zisky zo stálej prevádzky (permanent establishment) a z kapitálu, ktorý predstavuje hnuteľný majetok, ktorý vytvára stálu prevádzku.

Výnimku však tvoria stále prevádzky vnútornej lodnej prepravy (inland waterways transport) a medzinárodnej leteckej dopravy (international air transport)
c) Príjem z aktivít, ktoré pochádzajú od umelcov a športovcov
d) Poplatky riaditeľom podniku (directors´ fees) , ktorý je rezidentom danej krajiny
e) Odmeny zamestancom za prácu vykonanú v danom štáte, pričom sa tam musí zdržiavať aspoň 183 dní, odmeny zamestancom za prácu vykonanú na palube lodi alebo lietadla, ak je riadiace centrum na území daného štátu.
f) Penzie platené v súvislosti s vládnou službou
2) Príjmy, ktoré sú predmetom obmedzeného zdanenia v zemi povodu prijmu:
a) Dividendy – dividendy, ktoré nepochádzajú z činnosti stálej prevádzky na území štátu možu byť zdanené maximálne do výšky 5%, ak je príjemcom vlastník s minimálnym podielom 25% v spoločnosti, maximálne do výšky 15% v ostatných prípadoch.
b) Úroky – maximálne do výšky 10% z hrubého objemu úrokov.
3) Ostané:
a) Príjmy, ktoré nie sú zdanené v zemi povodu, ale všeobecne residentskou zemou dańového poplatníka sú napríklad: tantiemy, penzie privátneho sektoru, príjmy z prevodu akcií a podielov, príjmy študentov určené na ich vzdelanie.
b) Príjmy z prevádzky lodí a medzinárodnej leteckej dopravy sú zdanené v zemi, kde sídli efektívny management firmy.

Vzorová zmluva stanovuje aj dva sposoby, ako sa zamedzi dvojitému zdaneniu:
Vyňatie zo zdanenia (exemption method)- príjem alebo kapitál, ktorý je podľa zmluvy zdaňovaný v zemi povodu bude vyňatý zo zdanenia v rezidentskej zemi, hoci može byť použitý pri výpočte daňovej sadzby
Zápočet (credit method) – príjem, ktorý by sa mal zdaniť v zemi povodu, sa síce zdaní v rezidentskej zemi, ale dań, ktorá je uvalená v zemi povodu sa započíta oproti dani uvalenej v rezidentskej zemi.

Zvláštne opatrenia (kapitola VI)
Vzorová zmluva obsahuje aj zvláštne opatrenia, ktoré sa týkajú:
 Odstránenie daňovej diskriminácie v rozličných podmienkach
 Vytvorenie procedúry na dosiahnutie vzájomnej dohody na odstránenie dvojitého zdanenia a vyriešenie konfliktov, ktoré vznikajú z nejednotnej interpretácie zmluvy
 Výmena informácii medzi jednotlivými dańovými autoritami zmluvných krajín
 Pomoc pri výbere daní
 Daňový prístup k členom diplomatických misií a konzulárnych postov
 Teritoriálne rozšírenie zmluvy

Komentár k jednotlivým ustanoveniam zákona
Vzorová zmluva sa snaží nájsť čo najjasnejší a najjednoduchší sposob, ako determinovať jednotlivé situácie. Toto však nie je možné vo všetkých prípadoch. Nejasnosti vznikajú ako dosledok rozdielnosti právnych systémov a prístupov, ako aj z odlišných definícií pojmov v zákonoch jednotlivých krajín. Práve preto je komentár k vzorovej zmluve veĺmi doležitý a priebežne sa spresňuje a upravuje. Reflektuje tak reálnu aplikáciu zmlúv.

Výhrady jednotlivých krajín k niektorým opatreniam vzorovej zmluvy
I napriek tomu, že členovia OECD vo všeobecnosti súhlasia so všetkými princípmi a pravidlami zakotvenými vo vzorovej zmluve, skoro všetky si vyhradili právo odchýliť sa od niektorých ustanovení. Napr. Česká aj Slovenská republika si vyhradzujú právo stanoviť v bilaterálnych zmluvách špecifické opatrenia, ktoré ujasnia princíp fixného miesta podnikania (fixed place of business) pre výkon služieb počas podstatnej doby.

5. Pozícia nečlenských zemí OECD

Ako sme už skor spomínali, vzorová zmluva OECD o zabránení dvojitého zdanenia nachádza svoje uplatnenie aj medzi nečlenskými krajinami. Preniká tak aj mimo organizáciu a zásadne ovplyvňuje vzťahy medzi jednotlivými krajinami. Tento fakt si uvedomil aj fiškálny výbor, a preto každoročne organizuje stretnutia členských ale aj nečlenských krajín, na ktorých sa diskutuje o procese vyjednávania, aplikácie a interpretácie vzorovej zmluvy. Tieto diskusie prispievajú k jasnosti interpretácie zmluvy a k jej lepšej aplikácii v praxi.
Ako členské, tak aj nečlenské krajiny majú právo výhrady k jednotlivými ustanoveniam.
Vzhĺadom k tomu, že aj nečlenské krajiny nadobúdajú doležitosť a ovplyvňujú samotné krajiny OECD, v publikácii, z ktorej som čerpala, sú publikované aj výhrady niektorých nečlenských krajin. Ide o Albánsko, Argentínu, Bielorusko, Brazíliu, Bulharsko, Čínu, Chorvátsko, Estónsko, Gabon, Izrael, Pobrežie slonoviny, Litvu, Lotyšsko, Malajziu, Maroko, Filipíny, Rumunsko, Rusko, Slovinsko, Južnú Afriku, Thajsko, Tunis, Ukrajinu a Vietnam.

6. Záver

Vzorová zmluva OECD z roku 1977, ktorá bola v priebehu rokov upresńovaná a dopĺňaná, je doležitým prostriedkom, ktorý sa snaží odstrániť dvojité medzinárodné zdanenie, jeho negatívne efekty a prispieť tak k rozvoju medzinárodných ekonomických vzťahov, nielen však medzi členskými, ale aj, ako prax ukázala, nečlenskými krajinami.
Možeme konštatovať, že to nie je ľahká úloha. Odlišnosti v právnom systéme jednotlivých zmluvných krajinách si vyžadujú, aby bola interpretácia vzorovej zmluvy jednoznačná.

Na druhej strane sa však snaží rešpektovať voľnosť a umožňuje jednotlivým krajinám mať výhrady k jednotlivým ustanoveniam a prisposobiť ich vlastným potrebám.
Vzorová zmluva OECD je však predpokladom k zabráneniu dvojitého medzinárodného zdanenia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vzorová zmluva OECD o zabránení dvojitého medzinárodného zdanenia