Dovody a argumenty pre zavedie cieľovania inflácie v ČR

Príklon k režimu cielovania inflácie na konci roku 1997 bolo východisko zo situácie, kedy po menových turbulenciách hospodárska a menová politika stratila svoju doterajšiu nominálnu kotvu v podobe kurzovej veličiny. Súčasne bolo zrejmé, že návrat ku kurzovému závesu je v ďalšej etape úplne nerealistický a že ani ďalšia alternatíva – cieľovanie peňažnej zásoby – nemože v daných podmienkach poskytnúť dostatočne funkčné kritérium pre orientáciu menovej politiky. ČR sa preto rozhodla opustiť fixný kurz. Cieľovanie inflácie malo poskytnúť nový pevný bod menovej politike a nahradiť, tak stratu nominálnej kotvy v podobe fixného kurzu. Druhým argumentom pre zavedenie cieľovania bola zotrvačnosť relatívne vysokej inflácie v predchádzajúcich rokoch. Ďalším významným argumentom boli i doterajšie skúsenosti z vývojom vo svetovej ekonomike. Česká ekonomika po menových turbulenciách stála pred úlohou prerušiť zotrvačnosť desať percentného nárastu cenovej hladiny a postupne dosiahla charakteristík nízko inflačnej ekonomiky. Príklon k režimu cieľovania inflácie sa preto javil ako zdovodnená voľba i pre českú ekonomiku.

3. Predpoklady pre účinné cieľovanie inflácie

Východiskovým predpokladom je priorita cenovej a menovej stability zdieľaná hlavnými účastníkmi trhu, ale aj jednotlivými vrstvami spoločnosti. Museli sme zabezpečiť pre cieľovanie nezávislú CB pri vykonávaní menovej politiky a zachovať fiškálnu disciplínu. Bez disciplíny vo verejných financiách je režim cieľovania inflácie neudržateľný. Tieto predpoklady boli potrebnou podmienkou pre cieľovanie. Boli potrebné nie len pre zavedenie ale aj pre fungovanie a účinné uplatňovanie. 4.Cieľovanie inflácie v ČR

Pri plnení svojej základnej menovo politickej úlohy, tj. zabezpečenie cenovej stability, volí centrálna banka jeden z niekoľkých možných menovo politických režimov. Štyrmi základnými typmi týchto režimov sú režim s implicitnou nominálnou kotvou, cieľovanie peňažnej zásoby, cieľovanie devízového kurzu a cieľovanie inflácie. Významným rysom cieľovania inflácie je strednodobosť tejto stratégie, využívanie prognóz inflácie a verejné vyhlásenie inflačného cieľa čí postupnosti cieľov. Banková rada ČNB posudzuje pri svojom menovo politickom rozhodovaní najnovšie prognózy ČNB a vyhodnocuje riziká nenaplnenia tejto prognózy. Na základe týchto úvah bankoná rada hlasuje o tom, či a ako by sa malo zmeniť nastavenie menovo politických nástrojov. Zmenami sa CB snaží kompenzovať excesívne inflačné, resp. dezinflačné tlaky, ktoré vychyľujú inflačný koridor. Napr. Zvýšenie repo sadzby vedie prostredníctvom, tzv. transmisného mechanizmu obvykle k oslabeniu agregátneho dopytu, ktoré má za následok oslabenie cenového rastu.