Úvod

Moja seminárna práca sa má zaoberať výsledkami cieľovania inflácie v ČR. Na začiatok však chcem vysvetliť bližšie pojem inflácia a prioritnú činnosť ČNB v ekonomike. Inflácia je rast cien alebo zmenšovanie kúpnej sily peňazí, nie kúpnej sily ľudí. Inflácia zmenšuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si možeme kúpiť za peňažnú jednotku, tj. za korunu. Nezmenšuje však množstvo tovarov a služieb, ktoré si možeme kúpiť za náš dochodok. Inflácia totiž nezvyšuje, len ceny tovarov a služieb, ale všetky ceny - mzdy, nájomné, úroky a ceny ostatných výrobných faktorov. Z tohoto pohľadu je hlavnou úlohou ČNB stabilita meny z vonka i z vnútra. Prioritou sa v dnešnej dobe stáva predovšetkým vnútorná dimenzia menovej stability – cenová stabilita. Usilovanie o cenovú stabilitu je odrazom poznania nepriaznivých dopadov inflačného cenového vývoja. Nestabilná a vysoká inflácia má negatívne dosledky pre dynamiku hospodárskeho rastu. Vyššia inflácia znehodnocuje príjmy a úspory, znamená vyššie nominálne úrokové sadzby a spravidla i vyššiu premenlivosť inflácie, čo výrazne zvyšuje náklady. Jedným z dovodov pre dosiahnutie menovej a cenovej stability sú aj nízke tempá inflácií v Európskych krajinách a pripojenie ČR do EU. Z týchto dovodov sa rozhodla ČNB v deväťdesiatych rokoch začať s cieľovaním inflácie.
Teraz keď si vieme predstaviť čo znamená pojem inflácia a čo je hlavnou úlohou CB začnem sa zaoberať cieľovaním inflácie a výsledkami cieľovania inflácie v ČR. V seminárnej práci uvediem ako na tom bola ekonomika v ČR pred zavedením cieľovania, dovody na zavedenie cieľovania a nakoniec zhodnotím výsledok cieľovania inflácie.

1. Režim menovej politiky v ČR do zavedenia cieľovania inflácie

Vo vývoji menovo politických režimov od vzniku ČR do súčasnosti možno rozlíšiť tri etapy. V prvom období, od počiatku transformácie do menových turbulencií koncom mája 1997, bolo využívané schéma, ktoré kombinovalo kurzový záves s menovou politikou založenou na cieľovanie menových agregátov. V priebehu krátkeho obdobia, nasledujúceho po menových turbulenciách do konca roku 1997, kedy došlo k ústupu od kurzového závesu a jeho nahradeniu riadeným plávaním, bola cieľovaná iba peňažná zásoba. V treťom období, od začiatku roku 1998 do súčasnosti, je menová politika riadená v rámci schémy cieľovanie inflácie.

2.

Dovody a argumenty pre zavedie cieľovania inflácie v ČR

Príklon k režimu cielovania inflácie na konci roku 1997 bolo východisko zo situácie, kedy po menových turbulenciách hospodárska a menová politika stratila svoju doterajšiu nominálnu kotvu v podobe kurzovej veličiny. Súčasne bolo zrejmé, že návrat ku kurzovému závesu je v ďalšej etape úplne nerealistický a že ani ďalšia alternatíva – cieľovanie peňažnej zásoby – nemože v daných podmienkach poskytnúť dostatočne funkčné kritérium pre orientáciu menovej politiky. ČR sa preto rozhodla opustiť fixný kurz. Cieľovanie inflácie malo poskytnúť nový pevný bod menovej politike a nahradiť, tak stratu nominálnej kotvy v podobe fixného kurzu. Druhým argumentom pre zavedenie cieľovania bola zotrvačnosť relatívne vysokej inflácie v predchádzajúcich rokoch. Ďalším významným argumentom boli i doterajšie skúsenosti z vývojom vo svetovej ekonomike. Česká ekonomika po menových turbulenciách stála pred úlohou prerušiť zotrvačnosť desať percentného nárastu cenovej hladiny a postupne dosiahla charakteristík nízko inflačnej ekonomiky. Príklon k režimu cieľovania inflácie sa preto javil ako zdovodnená voľba i pre českú ekonomiku.

3. Predpoklady pre účinné cieľovanie inflácie

Východiskovým predpokladom je priorita cenovej a menovej stability zdieľaná hlavnými účastníkmi trhu, ale aj jednotlivými vrstvami spoločnosti. Museli sme zabezpečiť pre cieľovanie nezávislú CB pri vykonávaní menovej politiky a zachovať fiškálnu disciplínu. Bez disciplíny vo verejných financiách je režim cieľovania inflácie neudržateľný. Tieto predpoklady boli potrebnou podmienkou pre cieľovanie. Boli potrebné nie len pre zavedenie ale aj pre fungovanie a účinné uplatňovanie. 4.Cieľovanie inflácie v ČR

Pri plnení svojej základnej menovo politickej úlohy, tj. zabezpečenie cenovej stability, volí centrálna banka jeden z niekoľkých možných menovo politických režimov. Štyrmi základnými typmi týchto režimov sú režim s implicitnou nominálnou kotvou, cieľovanie peňažnej zásoby, cieľovanie devízového kurzu a cieľovanie inflácie. Významným rysom cieľovania inflácie je strednodobosť tejto stratégie, využívanie prognóz inflácie a verejné vyhlásenie inflačného cieľa čí postupnosti cieľov. Banková rada ČNB posudzuje pri svojom menovo politickom rozhodovaní najnovšie prognózy ČNB a vyhodnocuje riziká nenaplnenia tejto prognózy. Na základe týchto úvah bankoná rada hlasuje o tom, či a ako by sa malo zmeniť nastavenie menovo politických nástrojov. Zmenami sa CB snaží kompenzovať excesívne inflačné, resp. dezinflačné tlaky, ktoré vychyľujú inflačný koridor. Napr. Zvýšenie repo sadzby vedie prostredníctvom, tzv. transmisného mechanizmu obvykle k oslabeniu agregátneho dopytu, ktoré má za následok oslabenie cenového rastu.

Zníženie repo sadzby má na infláciu opačný dopad. Pokiaľ CB očakáva, že v budúcnosti bude prevažovať inflačný vplyv vychyľujúci infláciu nad cieľovaný koridor, je to signál, že menová politika by mala byť restriktívnejšia, tj. že repo sadzba by mala byť zvýšená.
Inflačný vývoj, resp. očakávania može byť ovplyvňovaný aj mimoriadnymi šokmi spravidla na strane ponuky. Pokiaľ sa inflácia v dosledku týchto šokov pohybuje po určitú dobu mimo cieleného pásma, je to obvykle považované za výnimku z úlohy CB zaistiť vývoj inflácie vo vnútri inflačného cieľa. ČNB pracuje s tzv. výnimkami, tj. výnimky zo závazku splniť inflačné ciele.

Inflačné ciele ČNB sú vyjadrené v čistej inflácii
pro rok ve výši plnění k datu stanoven
1998 5,5 - 6,5 %31.12.1998 december 1997
1999 4 - 5 % 31.12.1999 november 1998
2000 3,5 - 5,5 %31.12.2000 december 1997
2001 2 - 4 % 31.12.2001 apríl 2000
2005 1 - 3 % 31.12.2005 apríl 1999
Tab. 1

V prvom období cieľovania inflácie použila ČNB ako hlavný analytický i komunikačný ukazovateľ inflácie tzv. čistú infláciu. Strednodobý inflačný cieľ ČNB pre koniec roku 2000 bol vyhlásený súčasne s oznámením o prechode k cieľovaniu inflácie, tj. v decembri 1997. CB sa ním zaviazala posobiť menovými nástrojmi tak, aby sa čistá inflácia pohybovala na konci roku 2000 v medziročnom vyjadrení v intervalu 3,5 – 5,5 %. Aby lepšie ukotvila inflačné očakávania, ČNB vyhlásila zároveň inflačný cieľ pre koniec roku 1998 a to v čistej inflácii v intervalu 5,5 – 6,5 %. V novembri 1998 bol stanovený krátkodobý cieľ v čistej inflácii pre koniec roku 1999 v intervalu 4 – 5 %. V rámci dlhodobej menovej stratégie uverejnenej v apríli 1999 bol formulovaný dlhodobý cieľ tzv. cenovej stability v čistej inflácii pre koniec roku 2005 v intervalu 1 – 3 % a v apríli 2000 bol stanovený cieľ pre infláciu konca roku 2001. V apríli 2001 bolo rozhodnuté o prechodu k cieľovaniu celkovej inflácie (prírastku indexu spotrebiteľských cien) a k vyjadreniu trajektórie v celkovej inflácii pomocou priebežného pásma (tab. 2, graf). Pre obdobie január 2002 – december 2005 bolo vyhlásené pásmo, ktoré začínalo v januári 2002 na úrovni 3 – 5 % a končilo v decembri 2005 na úrovni 2 – 4 %. Pre všetky stanovené ciele platí, že sa už teraz nemenia.

Cieľované pásmo pre celkovú infláciu v období január 2002 – november 2005
pre mesiac vo výške plnenie k mesiacu stanovené
začiatok pásma január 2002 3 až 5% január 2002 apríl 2002
koniec pásma december 2005 2 až 4% december 2005 apríl 2002
Tab. 2

5. Prednosti režimu cieľovania inflácie a jej doterajšie výsledky v českej ekonomike

Prednosťou cieľovania inflácie je, že namiesto jednostranného charakteru toho či onoho sprostredkujúceho cieľa integruje a syntetizuje vplyv celá škála indikátorov z peňažnej i reálnej sféry ekonomiky. Cieľovanie inflácie vnieslo určitý poriadok, pravidlá a disciplínu do rozhodovania centrálnej banky. V dosledku toho sa zvýšila predvýdateľnosť jej reakcií na vývoj v ekonomike. Vďaka tomu nie sú správami iba samostatné rozhodnutia menovej inštitúcie, ale aj oznámenia príslušných štatistických dát, podľa ktorých finančné trhy i analytici prisposobujú svoje rozhodnutia. Posun k cieľovaniu je aj zvýšená transparentnosť menovej politiky a prehĺbenie komunikácie centrálnej banky s verejnosťou. Prax ČNB v tomto smere výrazne pokročila. Verejnosť oboznamuje s výsledkami formou štvrťročných správ o inflácií s menovým vývojom i s konkrétnym vykonávaním menovej politiky. Zápisy z jednania bankovnej rady sú zverejnené do 12 dní. Ďalej sú pravidelné schodze ČNB s novinármi, s domácimi i zahraničnými analytikmi a s vedením odborových zväzov. Rozšírili sa i informácie na internetovej stránke ČNB. Správa MMF informuje, že prechod k cieľovaniu inflácie v ČR bol transparentný a prezentácia a zverejňovanie informácií v súvislosti s výhľadom inflácie a naväzujúcimi menovo politickými rozhodnutiami sa blíži štandardom vyspelých zemí. Významným prínosom prechodu na cieľovanie inflácie je i vyhlásenie kvantitatívne vyjadreného cieľa, ktorým CB dáva na vedomie svoj záväzok voči verejnosti. Menový a hospodársky vývoj v roku 1999 slúži ako príklad, že zotrvanie u schématu cieľovania peňažnej zásoby by mohlo byť značne kontraverzné. V poslednom období došlo k urýchleniu tempa rastu peňažnej zásoby, ktoré neodpovedalo tempu rastu nominálneho HDP. Ak by bol vývoj peňažnej zásoby i naďalej braný ako rozhodujúce kritérium muselo by sa prejsť k sprísneniu menovej politiky a to by nebolo možné zdovodniť. Pre koniec roku 2000, tj. pre prvý horizont strednodobého cieľa, mieri v súčasnej etape k spodnej hrane cieleného koridoru, svojou strednou hodnotou mierne pod túto hranu. To dokumentuje úspešnosť doterajšieho dezinflačného procesu, cez veľmi nestabilné prostredie. Rastúca kredibilita CNB spolu s podstatne vyššou transparentnosťou menovej politiky v režime cieľovania inflácie podstatne napomohla k pozitívnemu zlomu vo vývoji inflačných očakávaní.

V poslednom období došlo k výraznej konvergencii inflačného očakávania medzi ČNB, vládou, odbormi a analytikmi. To výrazne kontrastuje so situáciou v roku 1997 a 1998. Uplynulé obdobie nízkej inflácie súčasne navodilo zmenu v „zabudovanej hladine“ očakávania smerom dole. To má zásadný význam pre minimalizáciu celkových nákladov postupu k nízkoinflačnej ekonomike.
V trojročnej histórii cieľovania inflácie sa ČNB ani raz netrafila do stanoveného cieľa. Problém nie je ani tak v podstrelení ciela v roku 1998 – to možno ospravedlniť poklesom svetových cien energetických surovín – ale v stále nevysvetlenej otázke, prečo bol cieľ podstrelených i v nasledujúcich rokoch (najmä v roku 2000), kedy svetové ceny energií predčili všetky povodné predpoklady podmienených prognóz. S argumentom ČNB, že ekonomické subjekty majú inštinktívne väčší strach z prestrelenia než podstrelenia inflačného cieľa, nemožno súhlasiť. V programe cieľovania je takmer všetko podriadené konečnému cieľu a každé vybočenie je treba hodnotiť rovnako, tj. ako chybu ktorá vychyľuje očakávania ekonomických subjektov. V dlhodobom období tento vývoj ekonomike škodí. Ďalej sa ČNB podarilo v roku 2001 inflačný cieľ dosiahnuť, čo je možno hodnotiť ako pokrok po predchádzajúcich nezdaroch v dosiahnutí cieľa. Avšak, ak sledujeme ďalší vývoj cieľovania inflácie od roku 2002 až po dnešok, vidíme že sa ČNB ani raz netrafila do cieľa a inflácia je hlboko pod inflačným cieľom. Dnes možeme dokonca tvrdiť, že máme defláciu. Súčastná záporná hodnota medziročného indexu spotrebiteľkých cien je prevažne ovplyvnená exogenými faktormi, ktoré menová politika nemože priamo ovplyvňovať najmä dovozné ceny a administratívne cenové opatrenia. Najvýznamnejším z nich bolo odloženie úprav regulovaných cien. Z tohoto dovodu je momentálne jednorázový výkyv inflácie prirodzený a neodráža sa ani v poklese inflačných očakávaní zisťovaných šetrením ČNB. Napriek tomu je nutné konštatovať, že volatilita inflácie vyvolávaná posobením exogenných faktorov je veľká a neodráža vývoj menových podmienok. Súčastný súbeh proti inflačných šokov može byť opäť vystriedaný súbehom faktorov opačného charakteru. Záver

Na záver mojej seminárnej práce možem len dodať, že cieľovanie inflácie sa v českej praxi osvedčilo, ako stratégia, ktorá je dostatočne flexibilná. Umožňuje reagovať na zmeny domáceho i vonkajšieho prostredia bez vynútenej nárazovej zmeny menového režimu následných strát na kredibilite, ako tomu býva napr. pri vynútenom opustení fixného kurzu. Táto podoba cieľovania inflácie je braná ako dobre definovaný rámec menovej politiky.

Umožňuje ČNB rozhodovať o nastavení menovo-politických nástrojov už úplne štandardným sposobom. Postupy ČR sú podobné postupom a rozhodovaniu Európskej centrálnej banky, v istom zmysle sú dokonca systematickejšie a priehľadnejšie. Nemusíme sa opierať o podporné nástroje z vonka, nie sme závislí na dovozu kredibility, menová politika zaisťuje stabilitu domácej cenovej hladiny vlastnými nástrojmi. Vďaka vysokému stupňu transparentnosti, nízkej inflácie, ktorá postupne konverguje k hladinám inflačného kritéria Európskej centrálnej banky, ako aj dlhodobejšia kurzová stabilita, patrí česká menová politika a jej výsledky v medzinárodnom kontexte skor do kategórie menových politík rozvinutých zemí. Musíme sa, ale usilovať udržať si takúto ekonomiku aj do budúcnosti, lebo stále je čo zlepšovať v menovej politike.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Výsledky cieľovania inflácie v Českej republike