Stratové pohľadávky sú pohľadávky, ktoré majú aspoň jeden z týchto znakov:
-klient neplatí záväzky voči banke viac ako 360 dní
-klient neposkytol bankou požadované finančné výkazy a iné údaje viac ako 360 dní odo dňa, kedy mali byť banke poskytnuté
-klient je v konkurznom konaní alebo likvidácii (bez ohľadu na výšku odhadnutých strát)

NEŠTANDARDNÉ, POCHYBNÉ A SPORNÉ POHĽADÁVKY A STRATOVÉ POHĽADÁVKY SA SÚHRNNE OZNAČUJÚ AKO KLASIFIKOVANÉ POHĽADÁVKY.

Krytie rizík
Banka v súlade so zásadou obozretnosti podnikania vytvára zdroje na krytie možných strát v dôsledku rizík obsiahnutých v pohľadávkach alebo vyplývajúcich z podsúvahových záväzkov bánk vo forme opravných položiek alebo rezerv minimálnej výške:
k štandardným pohľadávkam s výhradou 5 % ich nominálnej hodnoty
k neštandardným pohľadávkam 20 % ich nominálnej hodnoty
k pochybným a sporným pohľadávkam 50 % ich nominálnej hodnoty
k stratovým pohľadávkam 100 % ich nominálnej hodnoty
k splatným, ale k 31. 12. nezaplateným úrokom a poplatkom vrátane sankčných a odplatám z klasifikovaných pohľadávok 100 % ich nominálnej hodnoty
k úrokom z klasifikovaných pohľadávok časovo rozlišovaných ako príjmy budúcich období, ktorých termín splatnosti je v budúcom účtovnom období, 100 % ich nominálnej hodnoty

Po zavedení kategorizácie pohľadávok začali banky povinne kategorizovať svoje úverové portfóliá. NBS v júli 1995 pripravila návrh postupu práci pri reštrukturalizácii úverového portfólia vybraných obchodných bánk – VÚB, Slovenská sporiteľňa, IRB a Konsolidačná banka. V nasledujúcich rokoch bol rast klasifikovaných a stratových pohľadávok výrazne rýchlejší ako možnosť týchto bánk tvoriť opravné položky a rezervy na ich krytie. Najmä v rokoch 1997 – 1998 pokračoval pokles podielu úverov a súčasne sa zvyšoval rast stratových úverov. Rýchlejšia dynamika rastu rizikových úverov, zaostávanie tvorby rezerv a opravných položiek na ich krytie vyústili do podkapitalizácie niektorých bánk a ich neschopnosti plniť kritérium minimálnej kapitálovej primeranosti. V najväčších bankách Slovenska – SLSP a VÚB, dosahovali podiel zlých úverov na celkovom úverovom protfóliu úroveň okolo 50 %, čo znamenalo, že z každej poskytnutej koruny úveru viac ako 50 halierov už banky nevideli.

Reštrukturalizácia bankového sektora

Cieľom reštrukturalizácie VÚB, SLSP, a IRB bolo dosiahnutie minimálne 8 % kapitálovej primeranosti a približne 20 %-ného podielu klasifikovaných pohľadávok na celkových pohľadávkach.
Reštrukturalizácia bankového sektora prebiehala v dvoch etapách. I.etapa bola dokončená v decembri 1999. Došlo ku kapitálovému posilneniu bánk v celkovej výške 18,9 mld. Sk a odsunu rizikových úverov zo spomínaných bánk do Konsolidačnej banky Bratislava a do Slovenskej konsolidačnej, a. s. Bratislava v celkovej výške 74,11 mld. Sk, resp. 82,22 mld. Sk ak rátame aj odsun nízkovýnosových úverov na družstevnú bytovú výstavbu z IRB do KBB vo výške 8, 11 mld. Sk
II.etapa bola charakterizovaná odsunom ďalších rizikových úverov do Slovenskej konsolidačnej, a. s. Bratislava v objeme 30,9 mld. Sk

Odsunuté úvery boli nahradené v portfóliách bánk emisiami štátnych dlhopisov.

Konsolidačná banka Bratislava

Konsolidačnú banku založilo ministerstvo financií SR so zámerom odbremeniť komerčné banky od dedičstva socializmu – úverov na trvalo sa obracajúce zásoby podnikov. Konsolidačná banka Bratislava ich prebrala od komerčných bánk v objeme 27,2 mld. Sk.