Z dôvodu ich nízkej návratnosti pohybujúcej sa na hranici 50 % sa v roku 1996 dostala KBB do vysokej hospodárskej straty. Na pohľadávky klasifikované ako rizikové alebo stratové si KBB začala vytvárať opravné položky až na základe nariadenia NBS z roku 1995. V dôsledku toho kleslo jej základné imanie do zápornej hodnoty 4,8 mld. Sk a kapitálová primeranosť dosiahla až 59,91 % (žiadaná sa pohybovala na úrovni 8 %). Podľa novely zákona o bankách za záväzky štátnych peňažných ústavov ručil štát a preto nemuseli vytvárať opravné položky k stratovým úverom. Na dosiahnutie požadovanej kapitálovej primeranosti na úrovni 8% bolo treba navýšiť kapitál KBB o 9 mld. Sk. MF SR ako zakladateľ Konsolidačnej banky Bratislava vydalo rozhodnutie, ktorým sa k 31. 1. 2002 banka zrušila bez likvidácie. Jej právnym nástupcom sa stala Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava. Týmto krokom došlo zároveň aj k odsunu klasifikovaných pohľadávok mimo bankový sektor SR.

Aké boli náklady?

Celkové fiškálne náklady reštrukturalizácie bánk bez úrokov v reštrukturalizačných dlhopisov dosiahli približne 132 mld. Sk čo predstavuje asi 24.900 Sk na obyvateľa (vrátane kojencov). Reštrukturalizované banky si vo svojom protfóliu približne 20 % klasifikovaných pohľadávok. Tieto majú kryté rezervnými prostriedkami. Ide najmä o pohľadávky, u ktorých existuje predpoklad ich čiastočnej návratnosti, prípadne ide o pohľadávky strategicky významných dlžníkov pre banky.