privatizácia )
Z tohto hľadiska je účelné odlíšiť nasledujúce typy deficitu podľa spôsobu financovania:
XA – deficit krytý prírastkom množstva peňazí (emisia)
XB – deficit krytý prírastkom vládnych obligácií (dlhom)
XC – deficit krytý úbytkom objemu štátnych aktív (majetkom)

SÚHRNNÁ TYPOLÓGIA ROZPOČTOVÝCH DEFICITOV:

AA – vznik zvýšením rozpočtových výdavkov pri nezmenených príjmoch a jeho krytie emisiou peňazí
AB – vznik zvýšením rozpočtových výdavkov pri nezmenených príjmoch a jeho krytie dlhom
AC - vznik zvýšením rozpočtových výdavkov pri nezmenených príjmoch a jeho kratie predajom fyzických aktív
BA – vznik znížením príjmov pri nezmenených výdavkoch a jeho krytie emisiou peňazí
BB - vznik znížením príjmov pri nezmenených výdavkoch a jeho krytie dlhom
BC - vznik znížením príjmov pri nezmenených výdavkoch a jeho krytie predajom fyzických aktív

Podobne môžeme ekonomicky interpretovať aj deficity typu CA, CB, CC, DA, DB, DC, EA, EB, EC.
Táto typológia umožňuje formulovať závažné závery, ktoré vysvetľujú dlhodobú rozpornosť názorov na rozpočtový deficit a jeho dôsledky:
1. nemožno špecifikovať dôsledky deficitu ako všeobecnej kategórie
2. je nesprávne deficit izolovať a hodnotiť bez vzťahu k spôsobu jeho vzniku a k spôsobu jeho krytia
3. porovnávať makroekonomické dôsledky istého deficitu možno len s deficitmi toho istého typu

Finančno–ekonomické kategórie súvisiace s rozpočtovým deficitom :

Fiškálna nerovnováha – je akákoľvek nerovnováha medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami. Ak sú rozpočtové príjmy väčšie ako výdavky, hovoríme o prebytku rozpočtu a naopak, ak sú príjmy menšie ako výdavky hovoríme o schodku, resp. deficite rozpočtu.

ŠTÁTNY DLH

Vzniká ako dôsledok opakujúcich sa deficitov, ktoré sú kryté emisiou vládnych obligácií.
Štátny dlh je najdôležitejšou súčasťou verejného dlhu. Pod pojmom verejný dlh sa zväčša rozumie:
- dlh štátu či štátneho rozpočtu a z toho vychádza jeho pomenovanie štátny dlh
- dlh miestnych orgánov či miestnych rozpočtov – miestny (obecný) dlh
- dlh verejnoprospešných inštitúcií, organizácií, fondov
- dlh štátnych podnikov

Štátny dlh je osobitnou finančnou kategóriou. Stanovisko finančnej teórie k štátnemu dlhu nebolo vždy rovnaké a pohybovalo sa v širokom rozpätí od zásadného odmietania rozpočtového deficitu až po jeho čiastočné alebo bezvýhradné schvaľovanie.
Štátny dlh je kategóriou, ktorá sa vyskytovala ešte pred vznikom štátneho rozpočtu. Takýto dlh sa obyčajne spájal s vojnovými konfliktmi. Napr. vo Veľkej Británii existuje verejný dlh vyše 250 rokov. Jednoducho možno povedať, že štátny dlh vzniká ako dôsledok deficitu štátneho rozpočtu, keď je potrebné kryť tento deficit a on sa kryje predovšetkým z pôžičiek (úveru) štátu. Tým zároveň narastá redistribučná úloha štátu.
Uvedený nesúlad medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami, t.j. rozpočtový deficit treba rozlišovať z časového hľadiska, a to :
- pred začatím rozpočtového roka : vyjadruje predstavu vlády o vývoji a zámeroch rozpočtového hospodárenia v rozpočtovom roku
- v priebehu rozpočtového roka : dochádza k nemu bežne pri plnení rozpočtových príjmov a výdavkov vplyvom sezónnych nepravidelností, ktoré môžu spôsobovať prechodný prebytok alebo nedostatok zdrojov v štátnom rozpočte.
- po ukončení rozpočtového roka : tento má zásadný význam. Znamená, že štát v rozpočtovom roku minul viac ako získal príjmy. Pritom deficit sa javí inak z rozpočtového hľadiska a inak z fiškálneho hľadiska. Rozpočtovo deficit št. rozpočtu ukazuje zlé finančné hospodárenie štátu (vlády)
Fiškálne deficit št.