rozpočtu ukazuje expanzívnu fiškálnu politiku vlády, čo môže znamenať zámer vlády oživiť ekonomiku.
Z uvedeného vyplýva, že rozpočtovo je deficit štátneho rozpočtu vždy nepriaznivým javom, ale fiškálne to môže byť „cena“ za riešenie niektorých prioritných makroekonomických cieľov.
Keďže sa odlišuje rozpočtový význam deficitu štátneho rozpočtu a fiškálny význam, treba pri jeho hodnotení rozlišovať pasívny a aktívny deficit.
· Pasívny (cyklický) deficit: Vzniká ako dôsledok činiteľov nezávislých na zámeroch vlády, t.j. spôsobujú ho vonkajšie činitele.
· Aktívny (štrukturálny) deficit : Spája sa s fiškálnou politikou štátu. Vzniká v dôsledku subjektívneho rozhodnutia vlády a vzniká zámerne v rámci uplatňovania fiškálnej politiky vlády.

Príčiny pasívneho deficitu:
- hospodársky pokles či depresia
- zvýšenie cien základných surovín, najmä v sedemdesiatych rokoch – ropný šok
- mimoriadne udalosti, ako sú vojnové konflikty, prírodné katastrofy
- úrok zo štátneho dlhu, ktorý vláda zdedila z minulosti

Príčiny aktívneho deficitu:
- snaha rozložiť daňové zaťaženie na viac generácií pri budovaní nákladných verejných projektov
- expanzívna fiškálna politika vlády, ktorá sleduje aktivizačné makroekonomické ciele a táto politika sa spája so zvyšovaním rozpočtových výdavkov , resp. znížením daní
- vládny populizmus, ktorý sa prejavuje rovnako ako fiškálna expanzívna politika
- snaha rozložiť na viac rokov dôsledky výdavkového šoku, ktoré súvisia napr. s prudkým zvýšením cien surovín

Rozpočtové (finančné ) dôsledky rozpočtového deficitu sú pozitívne v krátkom časovom období, ale negatívne v dlhšom období.
· Krátkodobou výhodou deficitu je predovšetkým, že môže napomáhať pri eliminovaní pôsobenia silných exogénnych činiteľov v rámci rozpočtového obdobia, napr. môže eliminovať negatívne dôsledky šokovej zmeny.
· Dlhodobou nevýhodou deficitu a jeho negatívny finančný dôsledok spočíva v tom, že je potrebné ho nejakým spôsobom uhradiť. To vedie k rastúcej úrokovej miere a pri peňažnom krytí i k inflácii.



Objem a vývoj štátneho dlhu:

Štátny dlh úzko súvisí s deficitom štátneho rozpočtu. Tradične sa chápe rozpočtový deficit ako príčina štátneho dlhu. Z tohto poňatia vychádza aj keď nie celkom presná definícia štátneho dlhu, že je to suma minulých rozpočtových deficitov.
Hrubý dlh predstavuje celkový objem záväzkov štátu a to bez ohľadu na štátne pohľadávky. Konvenčne sa štátny dlh vykazuje ako hrubý dlh. Obyčajne má formu vládnych dlhopisov – obligácií.
Čistý dlh predstavuje celkový objem záväzkov (hrubý dlh) znížený o objem pohľadávok. Obyčajne sa nepoužíva na vyjadrenie štátneho dlhu.
Objem štátneho dlhu má tendenciu rastu.

V súčasnosti sa zostavuje deficitný štátny rozpočet prakticky vo všetkých vyspelých krajinách. Preto sa štátny dlh stal bežnou metódou financovania výdavkov štátneho rozpočtu a neprestajne rastie.
Tým, že štátny dlh slúži na úhradu rozpočtových výdavkov, je príjmovým zdrojom štátneho rozpočtu.