Vytvoril základnú teóriu pracovných hodnôt: na základe istých kritérií sa vymieňa tovar za tovar – je to množstvo vynaloženej práce.

Adam Smith – žil v čase súťaže drobných výrobcov. Bol stúpencom hosp. slobody, liberalizmu. Podmienkou úspešného fungovania trhového hosp. bola sloboda podnikania, vlastníctva, sloboda človeka. Tým, že podnikateľ sleduje svoj slobodný záujem, sleduje aj záujmy spoločnosti. Preto je nevyhnutná sloboda. Trhový mechanizmus = „neviditeľná ruka“ ktorá vyrieši všetky problémy hosp. Štát má len:
a) ochraňovať krajinu pred vonkajším nebezpečenstvom
b) udržiavať poriadok, spravodlivosť
c) budovať, udržiavať verejné zhromaždenia
Zdrojom bohatstva je prác, hodnota tovaru závisí od množstva vynaloženej práce. Jeho najznámejšie dielo je: Bohatstvo národa.

David Ricardo – nemal ekonomické vzdelanie, no praktickou činnosťou na burze si nadobudol značný majetok. Patril medzi najbohatších ľudí v Anglicku. Preštudoval si Smithovo dielo a začal sa zaoberať teoretickými otázkami (otázky hodnoty...). Doplnil Smitha, že veľkosť hodnoty nie je určovaná len množstvom vynaloženej práce, ale aj množstvom práce zhostenej vo výrobných faktoroch. Vypracoval teóriu Komparatívnych hodnôt (zdôvodňuje výhodnosť výmeny tovarov).

J. B. Say – kritizoval Smitha. Tvrdil, že výroba je užitočná. Zaviedol, že odmenou za prácu je mzda, za kapitál zisk a za pôdu renta. Sayov zákon trhu: ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Tovary si navzájom vytvárajú dopyt, čiže všetky sa predajú. Cena za tovar tvorí cena za prácu + zisk podnikateľa.

T. R. Malthus – kritizoval Ricardovu teóriu. Preslávil sa svojou populačnou teóriou (obyv. má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky). Obyvateľstvo rastie geometrickým radom a životné prostriedky zase aritmetickým radom. Rozdiel môže byť zmiernený preventívnou prekážkou (pohlavná zdržanlivosť) alebo pozitívnou prekážkou (bieda, choroby, vojny..).

Poklasická ekonómia -
A) Marxistická línia – vychádza z anglickej klasickej ekonomiky, teoreticky zdôvodňuje nevyhnutnosť vytvorenia novej spoločnosti, v ktorej vlastníctvo výrobných prostriedkov nebude patriť súkromným osobám, ale štátu. Zavádza pojem: „vykorisťovanie človeka človekom“. Nová spoločnosť bude založená na direktívnom riadení, plánovaní. V Marxových myšlienkach pokračoval Lenin, ktorý ich zavádzal do praxe.
B) Neoklasická ekonómia – pokračuje v tradícii Smitha a Ricarda: ide o neoklasických ekonómov. Títo skúmajú komplexnejšie ekonomiku, otázky dopytu po tovaroch. Predstavitelia venovali veľkú pozornosť spotrebe a dopytu. Prichádzajú s „teóriou hraničnej užitočnosti“.