Vývoj ekonomického myslenia

Starovek – mnohé ekonomické javy si ľudia spočiatku vysvetľovali veľmi zjednodušene, čo vyplývalo z ich poznania sveta. Myslitelia: Grécko – Xenofón, Platón, Aristoteles. Rím – bratia Gracchovci, spisovateľ Varro, rečník Cicero, filozof Seneca.

Stredovek – ekonomické myslenie sa rozvíjalo v duchu náboženského učenia. V Taliansku vyvrcholilo učením Tomáša Akvinského – vysvetľoval niektoré základné kategórie: cena, úver, obchod.. heslo: „Modli sa a pracuj!“

Novovek – začali vznikať samotné ekonomické teórie. Vznikol merkantilizmus, ktorý sa vyvíjal od 16. storočia do polovice 18. storočia. Po narušení základov feudalizmu nastupuje nová sila kapitalistický poriadok – v obchode vzniká kapitál. Anglicko – londýnsky obchodník Thomas Munn, Francúzsko – minister Ľudovíta XIV. J. B. Collbert, Rakúsko-Uhorsko – Mária Terézia a jej syn Jozef II.

Merkantilizmus delíme na:
1. ranný merkantilizmus (monetárny systém) – stotožňoval bohatstvo krajiny s peniazmi, drahými kovmi. Všetky opatrenia boli zamerané na to, aby do krajiny prúdilo čo najviac drahých kovov a aby ich tu aj čo najviac ostalo. Vývoz peňazí sa zakázal, potom sa zákaz zrušil, pretože bol brzdou výmeny.
2. rozvinutý merkantilizmus (manufaktúrny systém) – predstavitelia tohto systému vysvetľovali, že dosiahnutie zhromaždenia zlata je možné tak, že sa bude rozvíjať manufaktúrna výroba určená na export. Tým, že sa viac vyváža ako dováža, nastáva obchodná bilancia.

Fyziokratizmus – vznikol neskôr vo Francúzsku. Jeho zakladateľom bol Francoise Quesnay, ktorý bol osobným lekárom francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Fyziokratizmus znamená doslova „vláda poľnohospodárstva“. Je to uznávanie nadvlády prírody. Fyziokrati hľadali zdroj bohatstva krajiny v poľnohospodárstve. Obdobie šírenia bola druhá tretina 18. storočia. Výrobnú sféru zredukovali fyziokrati len na poľnohospodárstvo.
Rozdelil ľudí do niekoľkých skupín:
· trieda vlastníkov pôdy
· produktívna trieda (podnikatelia, pracujúci v poľnohosp.)
· sterilná trieda (pracujúci v ostatných odvetviach)
Adam Turgot – snažil sa o reformy, bol ministrom, ale ho odvolali.

Klasická ekonómia – ekonómia ako veda je pomerne mladou vedou, pretože predmet jej skúmania prešiel výraznými zmenami až v poslednom storočí, keď vzniká kapitalistické hosp. Na vzniku vedy sa podieľali Viliam Petty – írsky veľkostatkár, pôvodom bol vojnový lekár. Zdroj bohatstva hľadá vo výrobe.

Vytvoril základnú teóriu pracovných hodnôt: na základe istých kritérií sa vymieňa tovar za tovar – je to množstvo vynaloženej práce.

Adam Smith – žil v čase súťaže drobných výrobcov. Bol stúpencom hosp. slobody, liberalizmu. Podmienkou úspešného fungovania trhového hosp. bola sloboda podnikania, vlastníctva, sloboda človeka. Tým, že podnikateľ sleduje svoj slobodný záujem, sleduje aj záujmy spoločnosti. Preto je nevyhnutná sloboda. Trhový mechanizmus = „neviditeľná ruka“ ktorá vyrieši všetky problémy hosp. Štát má len:
a) ochraňovať krajinu pred vonkajším nebezpečenstvom
b) udržiavať poriadok, spravodlivosť
c) budovať, udržiavať verejné zhromaždenia
Zdrojom bohatstva je prác, hodnota tovaru závisí od množstva vynaloženej práce. Jeho najznámejšie dielo je: Bohatstvo národa.

David Ricardo – nemal ekonomické vzdelanie, no praktickou činnosťou na burze si nadobudol značný majetok. Patril medzi najbohatších ľudí v Anglicku. Preštudoval si Smithovo dielo a začal sa zaoberať teoretickými otázkami (otázky hodnoty...). Doplnil Smitha, že veľkosť hodnoty nie je určovaná len množstvom vynaloženej práce, ale aj množstvom práce zhostenej vo výrobných faktoroch. Vypracoval teóriu Komparatívnych hodnôt (zdôvodňuje výhodnosť výmeny tovarov).

J. B. Say – kritizoval Smitha. Tvrdil, že výroba je užitočná. Zaviedol, že odmenou za prácu je mzda, za kapitál zisk a za pôdu renta. Sayov zákon trhu: ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Tovary si navzájom vytvárajú dopyt, čiže všetky sa predajú. Cena za tovar tvorí cena za prácu + zisk podnikateľa.

T. R. Malthus – kritizoval Ricardovu teóriu. Preslávil sa svojou populačnou teóriou (obyv. má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky). Obyvateľstvo rastie geometrickým radom a životné prostriedky zase aritmetickým radom. Rozdiel môže byť zmiernený preventívnou prekážkou (pohlavná zdržanlivosť) alebo pozitívnou prekážkou (bieda, choroby, vojny..).

Poklasická ekonómia -
A) Marxistická línia – vychádza z anglickej klasickej ekonomiky, teoreticky zdôvodňuje nevyhnutnosť vytvorenia novej spoločnosti, v ktorej vlastníctvo výrobných prostriedkov nebude patriť súkromným osobám, ale štátu. Zavádza pojem: „vykorisťovanie človeka človekom“. Nová spoločnosť bude založená na direktívnom riadení, plánovaní. V Marxových myšlienkach pokračoval Lenin, ktorý ich zavádzal do praxe.
B) Neoklasická ekonómia – pokračuje v tradícii Smitha a Ricarda: ide o neoklasických ekonómov. Títo skúmajú komplexnejšie ekonomiku, otázky dopytu po tovaroch. Predstavitelia venovali veľkú pozornosť spotrebe a dopytu. Prichádzajú s „teóriou hraničnej užitočnosti“.

Jej tvorcom je Gossen – vysvetľoval správanie človeka 2 spôsobmi:
1. postupným uspokojovaním potreby miera pôžitku klesá (viac tovaru, hodnota menšia)
2. výšku hodnoty tovaru ovplyvňuje aj fakt, že človek uspokojuje svoje potreby podľa naliehavosti. Ak nemôže všetky uspokojiť, uspokojuje ich tak, aby dosiahol podobnú intenzitu. Paretovo optimum znie: pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkov
a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže
zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného.

Ďalší predstavitelia boli: A. Marshall, J.B.Clark

Keynesova makroekonomická teória – v roku 1929 vypukla hosp. kríza. Reakciou na to bolo dielo J. M. Keynesa, ktorý prichádza s teóriou potreby štátnych zásahov do ekonomiky. Jeho dielo: Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Po 2. svetovej vojne sa hosp. prudko rozvíja, časť Európy prijíma Maršalov plán (pomoc vojnou postihnutým krajinám). Rozvíjajú sa dva systémy:
- kapitalistický
- socialistický

Objavujú sa nové myšlienky v kapitalistickom systéme a ekonómovia sa rozdelia do niekoľkých táborov:
A) ľavicový ekonómovia (J.K.Galbrait) – tvrdí, že ekonomiku riadi byrokracia, mýtus malých podnikov je prežitok, reklama deformuje spotrebiteľov, verejný sektor živorí a súkromný bohatne
B) chicagská škola – ide o pravicových ekonómov, zdôrazňujú význam osobnej slobody v ekonomike a politike (Milton Friedman, Friedrich Hajek) Odmietajú zásahy štátu do ekonomiky, pretože sú obmedzeniami ľudskej slobody.