K známym metódam patria:
a) snímka pracovného dňa,
b) chronometráž,
c) dvojstranné pozorovanie,
d) metóda momentového pozorovania,
e) metódy normatívnych pohybov.

Snímka pracovného dňa je metóda, ktorá spočíva v pozorovaní a postupnom meraní jednotlivých prvkov pracovného času v priebehu pracovného dňa. Potom nasleduje analýza a hodnotenie nameraných parametrov a vypracovanie opatrení smerujúcich k odstráneniu zistených časových strát. Snímka pracovného dňa nám umožňuje pripraviť podmienky, za ktorých bude pracovný čas v smene efektívne využitý a práca robotníka bude najproduktívnejšia. Pracovné snímky s príslušnou analýzou poskytujú orientáciu o rezervách rastu produktivity práce, o úrovni výkonových noriem a poukazujú na príčiny a veľkosť strát pracovného času.

Chronometráž je metóda štúdia opakujúcich sa pracovných prvkov operácie, ktorá sa robí priamo na pracovisku pozorovaním a meraním. Po rozbore podmienok, za ktorých sa uskutočnili jednotlivé prvky operácie, stanoví sa čas ich trvania a najracionálnejší spôsob ich vykonávania. Chronometráž sa používa na:

 určenie nevyhnutného času na opakujúce sa prvky operácie, najmä na základné a pomocné práce,
 štúdium progresívnych metód práce.

Chronometráž a snímka pracovného dňa sa vzájomne doplňujú a umožňujú čo najpresnejšie určiť celkovú spotrebu pracovného času.

Dvojstranné pozorovanie je metóda analýzy pracovného času, ktorá spočíva v súčasnom sledovaní technologického a pracovného procesu. Robí sa priamo na pracovisku, kde sa súčasne registrujú technologické ukazovatele a časy priebehu procesu, ako aj činnosť pracovníka pri obsluhe tohoto procesu. Na základe takto získaných údajov sa vykoná analýza vzťahu technologického procesu a činnosť pracovníka.
Dvojstranné pozorovanie sa uplatňuje tiež ako metóda pre komplexnú analýzu výrobného procesu. Slúži na podrobné skúmanie, pomocou ktorého možno stanoviť optimálne podmienky výroby v spätosti s vhodne vytvorenými podmienkami práce. Metóda momentového pozorovania je založená na princípe štatistického šetrenia metódou náhodného výberu. Jej cieľom je dosiahnuť potrebné informácie s vopred známou spoľahlivosťou a s minimálnymi nákladmi.
Prakticky postup spočíva v tom, že sa vymedzia činnosti, ktoré sa budú sledovať a odhadne sa ich podiel v celkovom pracovnom čase. Určí sa pozorovacie miesto, počet potrebných pozorovaní a momenty, v ktorých treba pozorovania uskutočňovať, aby bol zanechaný náhodný charakter výberu. Významné je tu stanovenie pozorovacích momentov, ktoré sa uskutočňuje dvoma spôsobmi, a to losovaním alebo použitím metódy „Monte Carlo“. Spôsob losovania vychádza z priemerného času pochôdzky po zvolenej trase, čím získame počet možných meraní, a to delením časového fondu časom pochôdzky.