Z počtu možných náhodných meraní vyberáme – vylosujeme stanovený počet pozorovaní. Použitie metódy „Monte Carlo“ sa opiera o využitie sledu náhodných čísel. Jej podstata spočíva v tom, že sled náhodných čísel sa porovnáva so zvolenými číslami „Monte Carlo“. Pozorovanie sa robí pri zhode čísel náhodných s číslami zvolenými. Použitím momentovej metódy sa získava obraz o využití pracovného času a jeho rozložení. Prácnosť metódy je podstatne nižšia, ako pri snímke pracovného dňa a pozorovaný pracovník sa neznervózňuje neprerušovaným pozorovaním.

Metódy normatívnych pohybov tvoria metodicky súhrn návodov, postupov a techník analyzujúcich každú ručnú pracovnú operáciu na základné pohybové prvky, potrebné na jej vykonanie. Prakticky každému pohybu sa prideľuje určitá vopred stanovená časová norma, určená charakterom pohybu a podmienkami, za ktorých sa uskutočňuje.
Časy jednotlivých pohybov sú zoradené do prehľadných numerických tabuliek. Čas potrebný na určité úkony, úseky, alebo celé operácie sa zistí spočítaním časov potrebných pohybov. Rozborom operácie sa hľadajú najvhodnejšie pohybové cykly. Pre nové usporiadanie pohybov sa pri rešpektovaní všeobecných zásad ergonomiky hľadá taký sled, pri ktorom je výsledný čas operácie minimálny. Sú spracované viaceré systémy normatívnych pohybov. Jedna z najznámejších je „Methods Time Measurement – MTM“. Metóda MTM je rozšírená v podstate vo všetkých priemyslovo vyspelých krajinách. Vyvinutá bola v štyridsiatych rokoch v USA a dnes je najväčšmi prepracovanou metódou. Parametre používané pre jednotlivé pohyby sú teoreticky podložené výpočtami, laboratórnym meraním a dlhoročnou praxou. Metóda MTM sa aplikuje i u nás a podobne ako v iných krajinách stala sa prostriedkom racionalizácie. Sú založené spoločnosti MTM, ktoré sa usilujú o správne zavedenie tejto metódy, o výchovu nových odborníkov a výmenu skúseností v tejto oblasti. Ide o vhodnú analytickú metódu, ktorá poukazuje na výhodné metódy a spôsoby práce a objektívne stanovuje čas potrebný na jej vykonávanie.


4.1.4 Analýza miezd

Mzda predstavuje kompenzáciu za vykonanú prácu a je súčasne odmenou za prácu jednotlivým pracovníkom. Analýza tu svojrázne vstupuje pohľadom, či mzda tvorí zdroj krytia ich potrieb, pričom mzdová a sociálna politika v trhovej ekonomike sa realizuje tarifnou autonómiou podnikov.
Podnikohospodársky pohľad vnáša do analýzy miezd rozmer nákladový, ktorý ovplyvňuje výšku celkových nákladov a tým i hospodársky výsledok podniku.