s troma výrobnými operáciami a jednou spätnou väzbou, je možné znázorniť schémou:



fo v3 p3
f o v1 p1 = f2 v2 p2 = f3 v3 p3
fo + p3




Kde f a p sú opäť vektory vstupov a výstupov jednotlivých operácií, vi a Vi ( i = 1, 2, 3) je matica transformácie i-tej výrobnej operácie.





Platí:

p3 = V3. f3
p3 = V3. 1. f1

kde symbol v3. 1 vyjadruje postupný súčin (zľava) matíc príslušných operácií v poradí, v ktorom jednotlivé výrobné operácie za sebou nasledujú.

Podľa schémy ďalej platí:

f1 = fo + p3
f2 = p1
f3 = p2

po zohľadnení tejto skutočnosti môžeme ďalší vzťah vyjadriť takto:

f1 = fo + V3. 1. f1

a ďalej

fo = E - V3. 1. f1

z čoho

f1 = (E –V3. 1 ) –1. fo


kde E je jednotková matica toho istého rádu ako v3. 1 .


Po úpravách dostávame vzťah

P3 = V3. V2. 1. (E – V3. 1)-1. fo

ktorý vyjadruje konečný výsledok uvažovaných operácií v závislosti od nových faktorov, vyjadrených vektorom fo pri tejto spätnej väzbe.
Uvedený priamy sled operácií a spätná väzba sú zvyčajne faktory, ktoré musíme použiť pri konštrukcií každého štruktúrneho modelu technologického procesu.
Pri konštrukcii technologického modelu musíme tieto činitele presne kvantifikovať, pretože od presnosti ich vyjadrenia závisí správne kvantitatívne vyjadrenie funkčných závislostí všetkých výrobných faktorov, podľa ktorých sa má výrobný proces riadiť. Výrobné faktory predstavujú technické a ekonomické parametre, na získanie ktorých je potrebné urobiť podrobnú analýzu výrobného procesu. Pretože niektoré parametre sa môžu v priebehu jednotlivých výrobných operácií meniť, je nevyhnutné vykonávať pri nich príslušné merania. Pre konštrukciu technologického modelu je výhodné vykonať meranie všetkých sledovaných parametrov, pričom musíme súčasne skúmať ich vplyvy na celkový priebeh a výsledok výrobného procesu. Na základe zistených technicko-ekonomických parametrov sa zostavujú vektory vstupu a vektory výstupu jednotlivých výrobných operácií.