Jednoznačné zaradenie nákladov do jednej alebo druhej skupiny je v praxi niekedy problematické a závisí od konkrétnych podmienok v podnikateľskej činnosti podniku.
Pri analýze preto skúmame ich priebeh, najmä ako sa menia s objemom produkcie, či sú:

 progresívne,
 degresívne,
 regresívne.

Ich priebeh je vhodne matematicky vyjadriť formou nákladových funkcií a ich kvantifikovať.
Využívanie nákladových funkcií pri analýze nákladov poskytuje dobré kvantitatívne informácie o vzájomnom vzťahu nákladov a objeme produkcie v konkrétnych podmienkach výrobného procesu. Analýza si však vyžaduje dôkladnú ekonomickú interpretáciu.
Načim uviesť, že operácie s variabilnými nákladovými položkami dávajú odpoeď na otázky:

 kedy je vhodné obmedziť produkciu výrobkov,
 aká spodná hranica ceny je ekonomicky prípustná,
 kedy je vhodné rozšíriť výrobnú kapacitu,
 ako sa orientovať v stratégii rastu.


4.2.9 Finančná analýza v krízovom riadení podniku

Nepriaznivá finančná situácia podniku sa prejavuje znížením príjmov, poklesom zisku, prípadne vznikom straty, neúnosným úverovým zaťažením, znížením platobnej schopnosti a ďalšie možné dôsledky hrozia podniku, že sa zavedie krízové riadenie. Je to riadenie, ktoré má za cieľ podnik z problémov, zachrániť ho, alebo zabezpečiť jeho likvidáciu s čo najmenšou stratou pre veriteľov aj podnik.
Tu nastupuje kvalifikovaná finančná analýza, ktorá vstupuje do krízového riadenia osobitne so svojráznym obsahom pre rozhodovanie najmä v procese konsolidácie, sanácie, konkurzu alebo vyrovnania i dobrovoľnej likvidácií.
Konsolidácia znamená vnútorné ozdravenie podniku s cieľom znížiť úroveň podnikového rizika. Hľadajú a riešia sa ohniská ťažkostí a problémov. Mení sa štýl práce, prijímajú sa úsporné opatrenia. Konsolidačné opatrenia bývajú zamerané na tri okruhy aktivít:

 stabilizáciu, resp. zvýšenie podnikového obratu, ktorým sa znižuje trhové riziko podniku,
 znižovanie nákladov, ktoré trvalo zaťažujú podnik, predovšetkým náklady fixného charakteru,
 opatrenia zamerané na znižovanie finančných rizík, spravidla zahrňujú úpravu objemu a štruktúry podnikového majetku a kapitálu.

Voľba konsolidačných opatrení musí vychádzať z analýzy príčin podnikových ťažkostí a musí byť prispôsobená jej záverom.

Sanácia predstavuje súbor opatrení zameraných na prekonanie následkov nepriaznivého vývoja podniku, ktoré majú odstrániť príčiny ich vzniku, čiže ozdraviť ho a dosiahnuť aspoň minimálnu rentabilitu. Sanácia ako záchrana sa uskutočňuje na základe výsledkov hĺbkovej finančnej analýzy „zdravia“ podniku. Môžu z nej vyplynúť tieto skutočnosti a opatrenia na sanáciu:

a) podnik je prekapitalizovaný a sanácia spočíva v tom, že sa kapitál, ktorý nie je podnikateľsky využitý, vráti,
b) podnik je podkapitalizovaný, pri sanácii sa zväčší vlastný kapitál,
c) podnik má stratu a sanáciu možno uskutočniť znížením základného kapitálu, nahradením straty z rezervného fondu. Odstrániť stratu sa snaží predovšetkým podnik sám.