Krízy vznikajúce pôsobením prírodných síl – vznikajú krízové situácie.
Kríza – rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom nasleduje zásadná zmena vo vývoji, predstavuje zložitý, ťažko prekonateľný a nebezpečný stav v živote spoločnosti, v prírode alebo v technologických procesoch.
Rozdelenie rizík:
a.) podľa priestoru výskytu – miestne, regionálne, národné, medzinárodné, svetové,
b.) podľa úrovne ohrozenia – krízy vyššej a nižšej úrovne,
c.) podľa tvrdosti krízy – okamžitý a ničivý účinok,
d.) podľa rýchlosti vzniku – pomalé, rýchle, katastrofické,
e.) podľa počtu obyvateľov zapojených do krízy – veľké, stredné, malé,
f.) podľa predmetu, na ktorý pôsobia – v hospodárstve, vo verejnej správe, v životnom prostredí, v spoločnosti.
Krízové situácie v hospodárskej oblasti
- náhle zmeny trhov,
- rozsiahle zlyhanie výrobných procesov,
- poruchy počítačových sietí,
- poruchy komunikačných systémov,
- zraniteľnosť zavádzaných ekonomických projektov,
- zlyhanie nadnárodných ekonomických projektov,
- napätie a konflikty v manažmente firiem,
- podnikové reorganizácie a reštrukturalizácie,
- konverzie zbrojného priemyslu,
- formálna revitalizácia,
- existencia vysoko rizikových technológií,
- preprava toxických a jadrových odpadov,
- nedostatok surovinových zdrojov,
- bojkoty a hospodárske embargá,
- sabotáže výroby,
- terorizmus a únosy zamerané do ekonomickej a finančnej sféry,
- štrajky vo výrobe a doprave.
Krízové situácie vo verejnej správe
- náboženské, etnické a rasové napätie,
- živelná migrácia obyvateľstva,
- problémy rozširovania veľkomiest,
- sociálno-politické problémy,
- výtržníctvo,
- mládežnícke hnutie s negatívnou filozofiou,
- terorizmus,
- medzinárodný organizovaný zločin,
- politické aféry,
- drogová závislosť.
Rozdelenie kríz podľa faktorov, ktoré ich spôsobujú:
1.) krízové situácie prírodného charakteru – zemetrasenia, záplavy, suchá, lavíny,
2.) krízové situácie spôsobené človekom – vojny, terorizmus, ekologické havárie, panika,
3.) sekundárne krízové situácie – napr. v Etiópii bol vznikol v dôsledku občianskej vojny a politického prevratu hladomor, ďalej napr. epidémie, drogovo závislí, BSE, AIDS...
Krízový manažment je na všetkých stupňoch verejnej správy.
Hlavná úloha krízového manažmentu:
1.) prevencia – predchádzanie kríz a krízových situácií,
2.) adekvátna reakcia na krízu a krízovú situáciu – vytvorenie predpokladov na jej riadenie,
3.) pripravenosť na zásah na všetkých úrovniach – riadiace a organizačné zložky krízového manažmentu musia okamžite reagovať na vzniknutú situáciu.
Cieľ krízového manažmentu:
1.) posudzovať možné riziká a analyzovať podmienky vzniku kríz,
2.) sformulovať predpokladaný vývoj a priebeh kríz, vypracovať varianty vývoja krízy a krízovej situácie,
3.) prijať adekvátne riešenia, ktoré by boli použité v prípade vzniku krízy,
4.) dostať krízu pod kontrolu a minimalizovať straty.
Zásady, ktorými sa riadia krízový manažéri:
- premyslieť a naplánovať možné varianty riešenia krízovej situácie,
- vždy byť pripravený na riešenie najhoršieho variantu,
- vždy preberať iniciatívu ( v podávaní informácií o kríze, informovať médiá, informovanosť riadená z jedného zdroja),
- zabrániť šíreniu paniky,
- prijímať preventívne opatrenia voči stupňovaniu a šíreniu krízy,
- každú situáciu hodnotiť z viacerých aspektov,
- zaoberať sa len riešením krízy v jej priebehu,
- venovať pozornosť otázkam spojenia,
- priebeh každej krízy sa dá riadiť – musí si to uvedomiť,
- krízy nie sú nevyhnutné a nie je im možné úplne predísť,
- pokiaľ sú vytvorené podmienky pre zrušenie, tak po skončení krízy obnoviť pôvodnú situáciu.
Oblasť riešenia krízovej situácie – krízový manažment riadi krízové situácie a riadi ich v konkrétnych časovo a obsahovo vymedzených fázach:
1.) prevencia – dominantná úloha krízového manažmentu,
2.) plánovanie – treba spracovať podrobné krízové plány a plány nasadenia síl a prostriedkov,
3.) reakcia – kvalifikované rozhodnutie – vyžaduje si centralizáciu a koordináciu riadenia na najvyššej úrovni,
4.) obnova – návrat systému do stabilizovaného stavu, konsolidácia podmienok, ktoré boli pred krízou ale aj urýchlenie vývoja
Krízové situácie sa spracúvajú:
1.)
2.)v rámci rezortov na ministerstvách,
3.) v rámci kraja na krajskom úrade,
4.) v rámci okresu na okresnom úrade,
5.) v rámci obce a mesta na obecnom a mestskom úrade,
6.) objekt napr.