Ústredná štátna správa – vláda a ústavné orgány štátneho aparátu, na čele je člen vlády.
Ostatné orgány štátnej správy – protimonopolný úrad, úrad vlády SR, úrad pre normalizáciu, štatistický úrad, úrad geodézie, úrad priemyselného vlastníctva, úrad jadrového dozoru,
Miestna štátna správa – miestne orgány štátnej správy, pri vymedzovaní pojmu miestnej štátnej správy môžeme uplatniť dva prístupy:
- prístup, ktorý preferuje jej ponímanie ako sústavu miestnych orgánov štátnej správy
- preferuje jej ponímanie ako určitú činnosť na časti štátneho územia. Miestne orgány štátnej správy – krajské, okresné úrady.

Samospráva
- územná samospráva – orgány územnej samosprávy
- záujmová samospráva – orgány záujmovej samosprávy
Základom územnej samosprávy sú miesta a obce. Základnými orgánmi samosprávy obcí sú: obecné zastupiteľstvo, starosta obce, obecná rada, obecná úrad, komisia.
Záujmová samospráva – jej existencia je založená na určitom profesionálne odbornom zameraní, orientácii istého okruhu osôb a to buď fyzických alebo právnických.
Inštitúcie 2. samosprávy majú vo svojej štruktúre územný aspekt spojený najmä s organizačnými stupňami samosprávy. Ide o nezávislé organizácie a orgány. Pojem verejnoprávna inštitúcia je spätý s jej podnetom na verejnej moci. Vznikajú s cieľom poskytovať svoje služby verejnosti a uplatňujú sa ako forma správy štátneho vlastníctva.

Organizácia verejnej správy
Podstata vládnych systémov, formy štátu

Vedecky chápaný pojem moci – zaoberá sa ním politická veda, štátoveda.
Bežne vymedzený pojem moci – moc slova, moc rozumu, moc argumentov, moc osobnosti, moc politických strán.
Moc môže byť realizovaná alebo nerealizovaná. Moc:
- je schopnosť dosiahnuť určitý efekt,
- je vplyv, ktorý uskutočňuje jedinec alebo skupina, akýmikoľvek prostriedkami na iných ľudí, aby sa správali želateľným spôsobom,
- je možnosť realizovať určité cielené konanie,
- je schopnosť, ktorú jednotlivec alebo skupina má k tomu, aby vytvárali také vzťahy s inými ľuďmi a skupinami, ktoré zodpovedajú ich záujmu a želaniu,
Moc – ako zvláštny spôsob správania, ako vytváranie plánovaných následkov, ako spoločenský vzťah medzi ľuďmi alebo ako usmernený vplyv.
Základné aspekty moci:
- prevaha a vplyv,
- vedenie a poslušnosť,
- nadriadenosť a podriadenosť,
- prestíž a autorita,
Kategorizácia moci - realizuje sa na základe týchto kritérií:
- podľa subjektu moci rozlišujeme – moc osobnú, rodinnú, skupinovú, stranícku, štátnu, svetskú, cirkevnú apod.,
- podľa oblasti spoločenského života (základné kritérium) – rozlišujeme moc – ekonomickú, politickú, vojenskú, ideologickú apod.

Štátna moc a jej deľba – z pohľadu verejnej správy chápeme štátnu moc ako zvrhovaný mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na danom území. V demokratickom štáte má štátna a politická moc rovnaký význam. V nedemokratickom štáte má štátna moc nielen politickú, ale aj ekonomickú a duchovnú moc.
Dôležitú úlohu pri uplatňovaní moci zohráva deľba moci – zabezpečuje nemožnosti zneužitia štátnej moci proti občanom.