výskumy skúmajúce možnosti využitia ľudského potenciálu na riadenie podniku
- uvedené výskumy môžu byť dôležité pre hľadanie východísk z kritickej situácie, do ktorej sa riadenie niektorých podnikov dostalo
- prechod od centrálne riadených podnikov k liberálne riadeným spôsobuje zadlženosť alebo úplnú likvidáciu niektorých podnikov


Úlohy a postavenie podnikového sociológa

- po roku 1989 sa zredukoval počet podnikových sociológov
- postavenie sociológa v podniku môže mať viacero pozícií:
1. je členom personálneho útvaru
2. môže mať postavenie zástupcu riaditeľa pre personálne otázky
3. pozícia bežného administratívneho pracovníka

- pozícia podnikového sociológa vychádza z náplne práce, ktorú od neho očakáva zamestnávateľ
- náplňou práce môže byť - spoločenské plánovanie
- sociologický výskum
- pedagogická činnosť

1. ak je náplňou spoločenské plánovanie – úlohou sociológa je vypracovať koncepciu podniku v oblasti racionalizácie spoločenskej štruktúry podniku, optimalizácie pracovných podmienok, dosiahnutia optimálneho stupňa sebarealizácie všetkých zamestnancov podniku
2. ak je náplňou sociologický výskum – jeho činnosť spočíva v diagnostikovaní a poskytovaní podkladov pre riadiacu prácu manažmentu podniku, pre prijímanie nových pracovníkov, v oblasti racionalizácie komunikačnej siete alebo organizácie spoločenského systému podniku
3. ak je náplňou pedagogická činnosť – jeho práca spočíva v organizovaní seminárov pre zamestnancov podniku, ktorým sa poskytujú informácie o výsledkoch výskumu, prípadne riadiacim pracovníkom rozličných stupňov o spôsoboch riadenia pracovnej skupiny

- v niektorých podnikoch môže byť náplňou sociológa výskum trhu, výskum pozícií jednotlivcov v pracovnej skupine a prieskumy koncipované na zvýšenie efektívnosti práce jednotlivca a skupiny, spracováva odborné expertízy aktuálnych sociálnych problémov
- sociológa možno považovať za koncepčného pracovníka, príp. Manažéra v sociálnej oblasti podniku

Odbory a individuálny konflikt

- medzi majiteľmi podnikov a robotníkmi vznikali v priebehu celého kapitalizmu konflikty, ktoré spočívali v rozdielnom nazeraní na : 1, dĺžku pracovnej doby
2, výšku mzdy
3, dĺžku dovolenky
4, sociálne a ekonomické požiadavky
(dôvody konfliktov)
- spočiatku boli konflikty, ktorých sa zúčastňovali neorganizovaní jednotlivci, neskôr vznikajú odbory, ktoré v roku 1920 organizovali až 60 % robotníkov
- všetky demokratické štáty postupne v 2. polovici 20. storočia začali uznávať právo robotníkov na štrajk ako nástroj presadzovania ekonomických požiadaviek
- odbory na začiatku svojej existencie na prelome 19. a 20.