storočia vznikli na podporu nezamestnaných, práceschopných alebo iným spôsobom postihnutých jednotlivcov, vznikli ako solidárne hnutia presadzujúce záujmy svojich členov
- odbory boli pôvodne určené na obranu robotníkov pred takmer neobmedzenou mocou zamestnávateľov
- v priebehu vývoja spoločnosti sa menila aj štruktúra odborov
- vedenie odborov sa dostávalo do rúk byrokratov, profesionálnych funkcionárov, ktorí nemali priame skúsenosti s pracovnými podmienkami členov odborov
- názory odborových predákov sú čím ďalej častejšie vzdialené od názorov členskej základne, ktorú zastupujú
- robotníci z výroby sa preto často dostávajú do konfliktu aj so svojimi vlastnými odborovými predákmi
- NEDOSTATKOM súčasného odborového hnutia je aj nízke zastúpenie žien v členskej základni
- najdôležitejšími úlohami, ktoré musia odbory v súčasnosti riešiť je VYSOKÁ NEZAMESTNANOSŤ
- druhým problémom odborov je primerane reagovať na prílev pracovnej sily do Európy zo štátov Ázie alebo východnej Európy (Ukrajina, Rusko)
- veľkým negatívom na činnosť odborov je súčasný pokles členskej základne (veľa ľudí z odborov vystúpilo)
- na Slovensku negatívne na činnosť odborov pôsobí minimálny vplyv tripartity na postoje zamestnávateľov a vlády
- jedným z dôležitých prejavov odborov sú štrajky

- ŠTRAJK – definujeme ako dočasné zastavenie práce skupinou zamestnancov, ktorá chce vyjadriť svoju nespokojnosť alebo presadiť svoje požiadavky
- môže mať charakter dočasného prerušenia práce, pretože zamestnanci majú záujem v práci pokračovať po splnení požiadaviek
- je jedna z foriem industriálneho konfliktu
- inou formou môže byť absencia jednotlivcov alebo skupiny na pracovisku
- a treťou formou môže byť poškodzovanie strojov, budov, dopravných prostriedkov z dôvodov nespokojnosti s pracovnými podmienkami (tieto postupy majú poškodiť majiteľa)
- po skončení štrajku protest odborárov pokračuje vo vyjednávaní a zostavením kolektívnej zmluvy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami
- štrajkové hnutie je v jednotlivých krajinách na veľmi rozdielnej úrovni
- pre porovnanie krajín sa štrajkové hnutie vyjadruje počet štrajkov/robotníci a počtom (percentom?) pracovníkov, ktorí sa na ňom zúčastnili
- ďalším ukazovateľom štrajkových aktivít je počet dní, v ktorých štrajk trval
- tieto ukazovatele sa vyjadrujú ako miera štrajkového hnutia
- najväčší počet štrajkov sa dlhodobo realizuje v Taliansku a Kanade
- najmenšia miera štrajku je v Nemecku a Škandinávii
- v súčasnom období sa v mnohých štátoch štrajkové hnutie nahrádza inými formami industriálneho konfliktu, najčastejšie vyjednávaním odborárov so zamestnávateľmi alebo predstaviteľmi vlády
- najpočetnejšie vo všetkých štátoch sú odbory robotnícke.