Uvedené vzťahy sa utvárajú na základe interakčného trojuholníka → b) a c) by mali byť podriadené a)

a) človek


b) technika c)technológia

Pri širšom chápaní deľby práce na celospoločenskej úrovni má dôležitý význam aj mimopracovná sféra, kt. môže byť predpokladom zvýšenia efektívnosti výroby a zároveň môže byť aj výsledkom deľby práce. Súčasťou deľby práce je aj deľba rolí a deľba moci. Spol. deľba práce sa z historického pohľadu delí na jednoduchú a zložitú deľbu práce. V súč. jednou z foriem spol. deľby práce môže byť aj deľba práce medzi mestom a vidiekom → vzáj. závislosť

- fyzická - duševná práca
-
Z pohľadu sociologického predstavuje duš. práca → a) rozdelenie spol. činností a ich organizáciu
b) spol. podmienku postavenie jednotlivca ako čiastočného individualizovaného pracovníka, kt. sa vo svojej prac. činnosti špecializuje.

Hlavnými aspektmi deľby práce sú špecializácia a kooperácia.

Typológia pracovnej činnosti

1) práca je zdrojom obživy, mzda za vynaloženú námahu v prac. činnosti je pre mnohých jediným fin. príjmom
2) práca je zdrojom aktivity, umožňuje ľuďom osvojiť si určité poznatky a zručnosti nevyhnutné pre výkon povolania
- ak sa dlhodobo nepoužívajú, človek stráca na odbornosti
- ten, kto zostáva bez zamestnania, stráca šancu svoje vedomosti a schopnosti uplatniť
3) práca je tvorcom deného režimu, u zamestnaných ľudí sa štruktúra dňa prispôsobuje pracovnej činnosti. Práca dáva celému dňu poriadok, ktorý osobám nezamestnaným často chýba
4) pre nezamestnaných býva veľkým problémom mzda, prestávajú si všímať ako beží čas, stávajú sa apatickými voči svojmu okoliu i životu
- práca je protipólom voľného času a ten má zmysel iba keď má človek prácu ; je ťažké vyplniť 14 hodín voľného času
5) práca je zdrojom osobnej identity, pracovníkovi poskytuje pocit pevnej sociálnej identity, ktorá je pre neho veľmi dôležitá, najmä u mužov je sebaúcta spojená s tým, aký je ich ekonomický prínos do chodu domácnosti
6) práca je predpokladom vzniku sociálnych kontaktov, v pracovnom prostredí si ľudia nachádzajú priateľov a získavajú príležitosť podieľať sa na spoločných činnostiach. Po strate zamestnania sa okruh potenciálnych priateľov rapídne zužuje.
Typológie pracovnej činnosti:
I. podľa odmeňovania
- platená
- neplatená;
 obe majú význam, vyžaduje sa fyzické i duševné úsilie oboma druhmi možno vyrábať T&S, uspokojovať ľudské potreby
- za zamestnanie sa považuje taká práca, ktorá sa uskutočňuje výmenou za pravidelnú mzdu, naturálie, alebo inú formu odmeny (hod. mzda, úkolová mzda...)
- odmena môže mať aj inú ako finančnú podobu
Práca je vo všetkých kultúrach sveta základom ekonomiky, štátu, rodiny, skupiny či jednotlivca.