činností a organizáciu týchto činností
2. spoločenská podmienka postavenia jednotlivca ako čiastočne individualizovaného pracovníka, ktorý sa vo svojej vyčlenenej práci špecializuje.
Dvoma hlavnými aspektmi deľby práce sú teda: kooperácia & špecializácia.
Na jednej strane sa zamestnanci stále viac diferencujú podľa úzkej špecializácie a na druhej strane navzájom veľmi úzko spolupracujú. Deľba práce v súčasnom období preniká celou spol. štruktúrou a môže mať charakter:
 makroštrukturálny - ide o všeobecnú deľbu práce podľa odvetví napr: poľnoh., priemysel, doprava...
 mezoštrukturálny - uskutočňuje sa v rámci podniku
 mikroštrukturálny - realizuje sa medzi prac. skupinami
 individuálny - je špecializácia prac. činnosti medzi jednotlivcami
Typológia deľby práce:
1. odvetvová - (podľa štruktúry odvetvia, ktorého sa týka)
2. teritoriálna - (podľa oblastného rozdelenia druhov výroby)
- podľa vytvárania hosp. regiónov s rozličným stupňom industrializácie
3. medzinárodná - spočíva v koordinácii výrobných činností medzi štátmi
4. profesionálna - vytvorená rozličnými povolaniami
V minulosti sa deľba práce chápala ako vlastnosť ľudskej prirodzenosti, náchylnej k zmene. Spoločnosť sa považovala za funkcionálny systém, v ktorom mal každý jednotlivec svoju pozíciu. Deľba práce sa v súčasnosti môže považovať za prejav prispôsobovania sa novým požiadavkám. Deľba práce preniká do všetkých prac. vzťahov, často však pôsobí protirečivo na jednej strane deľba práce podnecuje technickú vynaliezavosť, na druhej strane zjednodušuje prácu a vedie k strate odborných remeselníckych činností.

Postavenie žien v pracovnom procese

Do priemyselnej revolúcie nebola výrobná práca oddelená od domácnosti. Rozvojom moderného priemyslu sa výroba presunula z dom. prostredia do manufaktúr a neskôr do tovární. Zamestnávatelia začali zamestnávať celé rodiny vrátane žien a detí a pracovnú dobu vyžadovali 12 - 14 hod. denne. v druhej polovici 20. st. sa podiel žien na prac. činnosti výrazne zvýšil, nielen v náročných manuálnych zamestnaniach. Spôsobila to zvýšená vzdelanostná úroveň a nedostatok muž. prac. síl po 1. a 2. svetovej vojne. Veľká časť žien pracovala v úradníckych funkciách, ktoré boli nedostatočne honorované a preto boli naďalej závislé ekonomickým príjmom manžela. V súčasnom období sa vyrovnáva vzdelanostná úroveň žien a mužov, dokonca v niektorých profesiách je výrazná feminizácia (školstvo, zdravotníctvo, ekonomika). Vo všetkých socio.