Sociológia práce

Predmet sociológie práce

Sociológia práce – je interdisciplinárna veda, ktorá čerpá informácie so sociologických vied (napr. Sociológie priemyslu, poľnohospodárstva, podniku) a všetkých ostatných vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú problematikou práce.

1. Úlohou sociológie práce je skúmať organizáciu a deľbu práce v jej historických a aktuálnych ekonomických a politických podmienkach.
2. Sociológia práce skúma pracovné podmienky v rozličných zamestnaniach.
3. Sociológia práce skúma vplyv práce na medziosobnostné vzťahy, ktoré vznikajú v pracovnej činnosti (vzťahy nadriadených a podriadených).
4. Sociológia práce skúma vplyv podnikateľských záujmov na sociálnu klímu pracoviska.
5. Sociológia práce skúma vplyv záujmových a profesijných organizácií na sociálnu politiku štátu a podmienky pre vykonávanie práce (komory, lekárnici, odbory).

Predmetom sociológie práce sú všetky ľudské skupiny a jednotlivci podieľajúci sa na spoločnej pracovnej činnosti.
Hlavné oblasti sociológie práce (SP sa zaoberá):
1. otázka definície práce a jej klasifikácie podľa rozličných kritérií (duševná a fyzická).
2. Skúmať vplyv práce na rozvoj jednotlivca a spoločnosti.
3. otázkami činiteľov, ktoré vplývajú na motiváciu pracovníkov a na ich produktivitu (najčastejší činiteľ je mzda…..ďalší dĺžka práce…..).
4. otázkami činiteľov, ktoré vplývajú a uspokojenie zamestnancov s pracovnou činnosťou.
5. problematikou vedenia pracovných kolektívov a vedením organizácie práce
6. problematikou utvárania profesionálneho vzťahu k práci.

Práca ako sociálny jav

Práca
- je základná sociálna činnosť človeka, ktorou pretvára za pomoci nástrojov a strojov prírodné podmienky
- uspokojuje materiálne, biologické a sociálne potreby človeka
- prácou sa získava moc, uznanie, prostriedky nevyhnutné k živobytiu
Práca zanecháva aj určité spoločenské dôsledky vo forme industrializácie a celkového technického pokroku.
Práca ako komplexná činnosť človeka má stránku fyziologickú, technickú, ekonomickú, psychologickú a sociologickú.

1. Fyziologická – spočíva vo vynakladaní svalovej a mozgovej energie v pracovnej činnosti.
2. Technická – týka sa schopností zamestnanca pracovať s prideleným strojom alebo nástrojom a zvládnuť požiadavky vyplývajúce z technických objavov.
3. Ekonomická – spočíva vo výrobno-spotrebiteľských vzťahoch.
4. Psychologická – spočíva v nárokoch pracovnej činnosti na psychiku zamestnanca.
5.

Sociologická – spočíva v kolektívnom ponímaní pracovnej činnosti.

Spoločenský charakter práce vplýva na spoločenskú skupinu ľudí určitých štátov, regiónov. Vplýva na interakciu vzťahu, ktorá vzniká medzi pracovníkom a konzumentom, pracovníkom a produktom a vzniká tak vzťah ľudského spolužitia založený na výrobnom procese.
V súčasnosti negatívne na ľudí pôsobí monotónnosť práce.
Ešte horšie sú na tom ľudia pri pásovej výrobe.
Prišlo k optimálnym spôsobom ako pracovať, kedy sa začali vytvárať malé pracovné skupiny zložené z montérov, dodávateľov a pracovníkov vyrábajúcich jednotlivé diely za účelom dosiahnutia špičkovej kvality na „prvý pokus“.

Sociológia práce

Vplyv práce na sociálne postavenie jednotlivca

- v pracovnej činnosti človek vstupuje do zamestnaneckých pracovných vzťahov
- uvedené vzťahy môžu mať charakter formálny alebo neformálny
- na produktivitu práce majú vplyv obidva vzťahy
- FORMÁLNE VZŤAHY sú oficiálne stanovené, právne podopreté medzi jednotlivcami, spoločenskými skupinami a pracovnými kolektívmi
- NEFORMÁLNE VZŤAHY predstavujú spontánne a dobrovoľne sa utvárajúce vzťahy ľudí navzájom sa zbližujúcich
- snaha o využitie neformálnych vzťahov pri plnení účelovej funkcie priemyselného podniku viedla k vypracovaniu humánneho prístupu k riadeniu práce
- organizujú sa aktivity k dosiahnutiu optimálneho zloženia pracovných skupín nielen podľa odbornosti jednotlivcov, ale aj podľa ich predpokladov vzájomne sa uznávať a na pracovisku rešpektovať
- formálne a neformálne vzťahy v pracovnej skupine sú však často iba relatívne
- pre typ pracovného vzťahu (F alebo N) je dôležitý stupeň kohézie (súdržnosti) v interpersonálnych väzbách, aby pracovná skupina fungovala ako jednoliaty celok
- uzatváranie neformálnych vzťahov má svoje vlastné zákonitosti, a preto ich nemožno jednostranne podriadiť vzťahom formálnym
- F a N vzťahy sa realizujú v pracovných skupinách
- za pracovnú skupinu sa považuje každé zoskupenie ľudí späté vnútornými účelovo kooperatívnymi zväzkami, či už bezprostrednými (osadenstvo dielne) alebo do určitej miery sprostredkovanými (osadenstvo firmy)
- pracovné skupiny sa stali predmetom intenzívneho sociologického bádania od 30.-tych rokov 20.-teho storočia
- pracovné skupiny majú nielen výrobnú úlohu, ale aj sociálnu, ktorá spočíva v tom, že zamestnanec sa podieľa na práci ako jednotlivec aj ako člen pracovnej skupiny
- pracovná skupina je organizované zoskupenie ľudí, ktoré sa podľa určitých predpísaných potrieb diferencuje na jednotlivých pracovníkov, majstrov, vedúcich a riaditeľov
- diferencuje sa aj podľa: 1, demografických ukazovateľov (napr.

veku zamestnancov, pohlavia)
2,štruktúry odmeňovania
3, kvalifikačných predpokladov
- pracovná skupina vytvára aj sociálne prostredie pre vzájomné medziľudské spolunažívanie
- sociálne prostredie môže mať charakter kolegiálnych vzťahov, ľahostajných alebo nepriateľských vzťahov
- pospolitostný charakter pracovnej skupiny sa prejavuje vznikom 2 – 4 členných podskupín v rámci pracovnej skupiny
- podľa koncepčnej organizácie rozličných pracovných skupín možno hovoriť o simultánnych a sukcesívnych vzťahoch
- SIMULTÁNNE vznikajú vtedy, keď zamestnanci pracujú súbežne (murári na stavbe)
- SUKCESÍVNE vznikajú následnou prácou napr. pri bežiacom páse
- v simultánnej pracovnej skupine je kladným faktorom kohézia (súdržnosť) jednotlivcov, profesionálna kompetencia, ktorá umožňuje vzájomnú výpomoc a zastupovanie sa
- v sukcesívnej pracovnej skupine môže byť kladným faktorom závislosť jednotlivcov navzájom a spoločné pracovné tempo
- kohéznosť medzi ……………. vplýva na rozptyl jednotlivých členov
- kohéznejšie skupiny majú sústredenú štruktúru so silnou vzájomnou spolupatričnosťou jednotlivých členov
- pre úspešnú činnosť pracovnej skupiny majú často rozhodujúci význam vzťahy medzi riadiacim pracovníkom a podriadenými a najmä vzťah medzi riadiacim pracovníkom a prirodzeným vodcom
- postavenie riadiaceho pracovníka voči pracovnej skupine je svojou povahou konfliktné

Pracovné podmienky a ich vplyv na výkonnosť zamestnancov

- človek vykonáva prácu v zložitých spoločenských, materiálnych podmienkach
- pracovné podmienky pôsobia na pracovníka bezprostredne alebo sprostredkovane
- BEZPROSTREDNE (vykurovanie, osvetlenie priestorov, hlučnosť)
- SPROSTREDKOVANE (výška odmeňovania, možnosť zvyšovania kvalifikácie)
- pracovné podmienky sú v užšom slova zmysle a môžeme ich chápať aj v širšom slova zmysle
- V UŽŠOM ZMYSLE – konkrétne podmienky pre výkon určitej profesie
- V ŠIRŠOM ZMYSLE – všeobecné podmienky (spoločenské zriadenie, politický charakter spoločnosti a obsah práce, ktorú človek vykonáva)
- medzi konkrétne podmienky patrí systém odmeňovania pracovníkov, hygiena prostredia, podiel ručnej práce k pracovnej činnosti, stupeň samostatnosti pri voľbe pracovných postupov, stupeň namáhavosti práce, monotónnosť pracovnej činností, rôznorodosť a tvorivosť práce a zaujímavosť pracovnej činností
- medzi konkrétne podmienky patrí aj úroveň technického a strojového vybavenia pracoviska a úroveň modernizácie strojového parku
- konkrétne podmienky sú aj organizačné predpisy, kooperačné vzťahy, pracovné postupy, pracovný režim (smennosť), dochádzka do zamestnania, fyzikálne podmienky pracovnej činnosti (prašnosť), zdravotno-hygienické podmienky, sociálne podmienky
- špecifickú skupinu pracovných podmienok tvoria sociálno-psychologické podmienky, medzi ktoré patrí možnosť uplatnenia a zvyšovania si kvalifikácie, možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní, stupeň informovanosti, formy spoločenského oceňovania práce, typy riadenia, úroveň interdisciplinárnych vzťahov, najmä spôsoby jednania nadriadených a úroveň sociálnych služieb, napr.

poskytnutie ubytovania, zabezpečenie stravovania, rekreácie
- za pracovné podmienky v širšom zmysle sa považujú ekonomicko-právne vzťahy (napr. Zákonník práce)
- práva a povinností pracovníkov všeobecne vymedzuje Zákonník práce, ktorý býva konkretizovaný na určité pracoviská (napr. určuje nárok na dovolenku, prijímanie a prepúšťanie zamestnancov z pracovného pomeru, minimálnu mzdu, otázky ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci, náhradou škody vzniknutej pri pracovnej činnosti a podmienky, ktoré musia byť splnené pri vykonávaní konkrétne pracovnej činnosti)

Humanizácia (poľudštenie) práce

Vyvinutie strojov:
Odcudzenie: 1. spôsobené tým, že stroj. výrobou sa vytvorila nadvýroba → prepúšťanie zo zamestnania → stroj pripravil človeka o zamestnanie. Nezamestnaný človek má obmedzené prostriedky ... samovraždy.
2. realizuje sa postojom zamestnávateľa k zamestnancom → ľudia sú ochotní pracovať za akýchkoľvek (aj nedôstojných) podmienok.
 podhodnotenie prac činnosti
 nútenie človeka vykonávať nedôstojnú prácu (nebezpečná, nemorálna práca)
 degradácia osobnosti = úplné alebo čiastočné ovládanie zam nútenou prácou
 deklasovanie práce len na získavanie prostriedkov na obživu
 práca môže byť zneužívaná na spol. izoláciu
 práca chápaná ako činnosť amorálna - nezaplatenie plnej mzdy, predaj vl. tela

Prejavy humanizácie práce (HP):
1. odstránenie príčin spôsobujúcich odcudzenia sa človeka v práci
2. zavedenie modernizácie práce do riadenia prac. činnosti (zamestnanec nemá neustále nad sebou vedúceho → má zodpovednosť za svoje rozhodnutia). HP prostredníctvom medziľudských vzťahov - medzi nadriadenými a podriadenými + medzi podriadenými navzájom.
3. vytvorením podmienok na zvyšovanie kvalifikácie zam., zvýhodňovať odmeňovaním pri prac. postupe - raste zam.
4. využívaním prac. činnosti na všestranný rozvoj zam. (kultúra, športová, kúpelná.. činn.)

Podstata HP:
- pri HP sa kladie dôraz na ľudský kapitál podniku
- zdôrazňovaná je ľudská stránka výr. procesu a zam. je považovaný za nenahraditeľného vo výr. procese.

+ iným činiteľom pôsobiacim na HP je dĺžka prac. doby =dôležitý predpoklad HP.
 mimopracovná doba - má zmysel len pre toho kto je zamestnaný
 pracovná doba obohacuje človeka len vtedy ak má čas na mimopracovnú dobu
 pracovný čas sa javí ako protiklad mimoprac. času
 pracovnou činnosťou sa získavajú prostriedky pre zmysluplnejšie využívanie mimoprac. času

Pracovný čas = doba, v kt.

človek zvyčajne vykonáva činnosť pod tlakom záväzkov a povinností vyplývajúcich z potreby zachovať si svoj biofyziologický a rodinný systém.

Voľný čas = čas ostávajúci človeku po splnení pracovných a mimopracovných povinností. Predmetom mimopracovnej doby = spánok, hygiena, odpočinok, zábava, vzdelávanie, športová aktivita (aktívna - pasívna), príprava na prácu, dochádzka do a zo zamestnania + domácnosť.

Postavenie jednotlivca v pracovnej skupine z hľadiska sociálneho:
1. formálny vedúci = oficiálny riadiaci pracovník, kt. je poverený riadením - vedením skupiny zamestnancov. Na svoju pozíciu je dosadzovaný konkurzom...

2. neformálny vedúci = prirodzený vodca prac. skupiny = človek, kt. názor je najuznávanejší. Svoju pozíciu získa a) “vytvorená pozícia“, b) vrodené predpoklady, c) odborníci
Pre firmu je najideálnejši stav ak 1.=2. → jeden pracovník

3. konformisti → konformné správanie = očakávané
- ľudia sú lojálny, a tí, kt. funkciu vykonávajú sú pre nich autoritou → „uznávajú kohokoľvek kto je pri moci.“

4. epigóni = členovia prac. skupiny, kt. súhlasia s prirodzeným vodcom (neformálnym vedúcim) - a) na úrovni sympatizovania, b) negatívne postavenie proti form. vedúcemu.
- epigónov môže form. vedúci získať ak získa prir. vodcu.

5. kritici = sú vždy v opozícii - sú zárodkom opozície proti formálnemu aj neformálnemu vedúcemu. V spol. činn. je to najproblematickejšia sk. ľudí. Ich vrodené vlastnosti ich nútia kritizovať všetko (najčastejšie najbližšie nadriadeného) → veľa energie sa vyplýtva na blbosti.

6. samotári = sú relatívne izolovaní v neformálnej štruktúre skupiny. Dôvody izolovania:
a) vrodené povahové vlastnosti
b) tí - majúci inú kvalifikáciu ako zamestnanie

Obsah práce

Pojem OP vyjadruje štruktúru, obsah a spôsob vykonávania prac. činnosti. OP býva vyjadrený:
1. podielom duševnej a fyzickej práce
2. stupňom zložitosti práce (vyjadrujeme urč. stupnicou „zametač - vysokoškolák...)
3. stupňom technizácie prác (najnižší st. práca ručná - najvyšší st. automatizovaná práca)
4. podielom tvorivej a rutinnej práce
5. tempom prac. procesu
6. stupňom namáhavosti práce

OP sa dá kvantitatívne vyhodnotiť a) časovým snímkom, b) snímkom prac. operácií.

Metodika sledovania OP:
- je v súčasnosti rozpracovaná najmä v robotníckych profesiách
- v administr. prácach ide predovšetkým o hodinovú mzdu
Zmeny OP sú predovšetkým výsledkom zmien v technológii organizácie práce a v stupni kvalifikácie zam. Výrazné zmeny OP spôsobil prechod od mechanizácie k automatizácii výrobného procesu. Uvedená zmena spôsobila aj novú deľbu práce. Deľba práce sa chápe ako vzťah medzi jednotlivcami v prac. procese.

Uvedené vzťahy sa utvárajú na základe interakčného trojuholníka → b) a c) by mali byť podriadené a)

a) človek


b) technika c)technológia

Pri širšom chápaní deľby práce na celospoločenskej úrovni má dôležitý význam aj mimopracovná sféra, kt. môže byť predpokladom zvýšenia efektívnosti výroby a zároveň môže byť aj výsledkom deľby práce. Súčasťou deľby práce je aj deľba rolí a deľba moci. Spol. deľba práce sa z historického pohľadu delí na jednoduchú a zložitú deľbu práce. V súč. jednou z foriem spol. deľby práce môže byť aj deľba práce medzi mestom a vidiekom → vzáj. závislosť

- fyzická - duševná práca
-
Z pohľadu sociologického predstavuje duš. práca → a) rozdelenie spol. činností a ich organizáciu
b) spol. podmienku postavenie jednotlivca ako čiastočného individualizovaného pracovníka, kt. sa vo svojej prac. činnosti špecializuje.

Hlavnými aspektmi deľby práce sú špecializácia a kooperácia.

Typológia pracovnej činnosti

1) práca je zdrojom obživy, mzda za vynaloženú námahu v prac. činnosti je pre mnohých jediným fin. príjmom
2) práca je zdrojom aktivity, umožňuje ľuďom osvojiť si určité poznatky a zručnosti nevyhnutné pre výkon povolania
- ak sa dlhodobo nepoužívajú, človek stráca na odbornosti
- ten, kto zostáva bez zamestnania, stráca šancu svoje vedomosti a schopnosti uplatniť
3) práca je tvorcom deného režimu, u zamestnaných ľudí sa štruktúra dňa prispôsobuje pracovnej činnosti. Práca dáva celému dňu poriadok, ktorý osobám nezamestnaným často chýba
4) pre nezamestnaných býva veľkým problémom mzda, prestávajú si všímať ako beží čas, stávajú sa apatickými voči svojmu okoliu i životu
- práca je protipólom voľného času a ten má zmysel iba keď má človek prácu ; je ťažké vyplniť 14 hodín voľného času
5) práca je zdrojom osobnej identity, pracovníkovi poskytuje pocit pevnej sociálnej identity, ktorá je pre neho veľmi dôležitá, najmä u mužov je sebaúcta spojená s tým, aký je ich ekonomický prínos do chodu domácnosti
6) práca je predpokladom vzniku sociálnych kontaktov, v pracovnom prostredí si ľudia nachádzajú priateľov a získavajú príležitosť podieľať sa na spoločných činnostiach. Po strate zamestnania sa okruh potenciálnych priateľov rapídne zužuje.
Typológie pracovnej činnosti:
I. podľa odmeňovania
- platená
- neplatená;
 obe majú význam, vyžaduje sa fyzické i duševné úsilie oboma druhmi možno vyrábať T&S, uspokojovať ľudské potreby
- za zamestnanie sa považuje taká práca, ktorá sa uskutočňuje výmenou za pravidelnú mzdu, naturálie, alebo inú formu odmeny (hod. mzda, úkolová mzda...)
- odmena môže mať aj inú ako finančnú podobu
Práca je vo všetkých kultúrach sveta základom ekonomiky, štátu, rodiny, skupiny či jednotlivca.

Každý človek, ktorý sa dá prenajať na prácu za odmenu vykonáva platenú prácu. Dôležitú úlohu v živote človeka zastáva neplatená práca. Napr: práca:
 v domácnosti; rozdielne muž a žena, býva vykonávaná všetkými členmi rodiny, považuje sa za veľmi ťažkú a vyčerpávajúcu a preto je v mnohých štátoch nahrádzaná platenou prácou ľudí, ktorí sa podieľajú na výchove detí, varení, upratovaní..
 práca v prospech charitatívnych činností
- tento druh bude pribúdať
- týka sa aj chorých ľudí, ktorí potrebujú opateru
 brigádnicke, dobrovoľné činnosti
- stavby kultúrnych domov za socializmu

Práca je vždy spojená s charakterom širšieho systému spoločnosti. Moderné spoločnosti - priemyselná výroba a poľnoh. veľkovýroba. Priemyselná výroba a poľnoh. veľkovýroba predpokladá komplexnú deľbu práce, pretože špecializácia jedn. prac. činností dosiahla nevídaného stupňa. Uvedenú skutočnosť spôsobila veľký nárast ekon. závislosti jedn. členov spoločnosti na seba. Každý člen spoločnosti závisí na množstve iných pracovníkov, ktoré sú rozmiestnené doslova po celom svete a poskytujú výrobky a služby potrebné ľuďom iných štátov až svetadielov. Organizovaná výroba s rozvinutou deľbou práce a špecializovanými pracovnými úlohami si v industriálnej spoločnosti vynucuje veľmi zložitý školský systém prípravy profesionálnych pracovníkov. Spoločnosť industriálna vystavuje človeka zvláštnym skúsenostiam. Osobitným spôsobom sa poníma soc. skutočnosť a často sa preceňuje možnosť človeka zámerne meniť svoje okolie. Človek sa začal považovať za určovateľa svojich vlastných osudov, a tým preberal aj zodpovednosť za vývoj sveta. Industriálna spoločnosť ako sociálno - ekonomický systém sa začala uplatňovať v záp. Európe v 18. storočí. Jej geogr. okruh sa od tej doby neustále rozširuje. Od 60.tych rokov 20. st. ozývali hlasy, podľa ktorých ind. spol. prekročila zenit svojho vývinu. V budúcnosti by mala byť nahradená postindustriálnou spol. Presný a presvedčivý opis tohto modelu však ešte niekto nepodal. Možno predpokladať, že to bude spoločnosť informačná. Koncepty tejto spol. vynikali koncom 20. storočia.
Odlišnosti od industr. spol. budú v postupnej decentralizácii moci, v postupnom nahrádzaní megalomanských projektov všetkého druhu, rozumnou proporcionalitou, ktorá rešpektuje ekológiu. Všetky tieto zmeny sa uplatňujú za použitia informačných technológií, ktoré umožňujú prekonávanie časových a priestorových obmedzení, ktoré musela rešpektovať industriálna spoločnosť. V súčasnosti popri industr. spol. existuje aj postmoderná spol.

Negatívne vplyvy industr. spol. dali základ pre vznik pojmu Postmoderná spoločnosť - taká, kt. je sklamaná z modernizmu, odmieta ideu pokroku a plánovanej budúcnosti. Spol. postmoderná vystupuje programovo proti suverenite a proti všetkým nástrojom spoločenskej kontroly. Existuje aj predindustriálna spol. - nedospela do štádia priemyslovej výroby - spoločnosť súčasných tzv. prírodných národov.
Spoločnosť konzumná - rastie v nej konzum materiálnych statkov, je výsledkom vysokej nadvýroby a s ňou spojenej nadspotreby. Nadspotrebu výrazne ovplyvňuje reklama, ktorá dokáže vzbudzovať záujem o nové výrobky. Konzumná spol. diskredituje kritické myslenie, spôsobuje uniformitu života a ochudobňuje ľudí o duchovné kvality.

Deľba práce sa chápe ako vzťah medzi jednotlivcami a skupinami v pracovnom procese. Tieto vzťahy sa utvárajú na základe interakčného trojuholníka (ľudia - technika - technológia), nemožno však vynechať ani vplyv mimo pracovnej oblasti. Súčasťou deľby práce je aj deľba rolí a deľba mocí. Mocenská nerovnosť núti niektorých ľudí alebo pracovné skupiny pracovať viac ako je potrebné pre zabezpečenie vlastných životných potrieb. deľba práce vzniká ako výsledok prirodzenej samovoľne vznikajúcej deľby napr: na základe veku zamestnancov, ich kvalifikácie a po druhé môže vznikať ako výsledok historického vývoja spoločnosti od zberača, cez pastiera, poľnohospodára k remeselníkovi a obchodníkovi - t.j. jednoduchá deľba práce. Zložitá je od zavedenia stroja do výroby, vytváranie priemyslu (dopravy, stavebného...) a ďalšie špecializácie. V prac. skupinách môžu v súčasnosti vznikať konflikty deľby práce profesionálneho a funkčného charakteru.
Jednou z foriem spol. deľby práce je aj deľba práce medzi mestom a vidiekom. Pôvodne bolo mesto závislé na vidieckom prostredí, dnes je medzi mestom a vidiekom vzájomná závislosť. Vznikla vtedy, keď veľká časť obyvateľov prestala pracovať na vidieku, ale začali v meste a mesto nevlastní potrebné faktory, sú na vidieku (pôda...).
Inou formou deľby práce je jej delenie na fyzickú, manuálnu a duševnú prácu. V súčasnom období sa toto delenie uplatňuje zriedkavejšie, pretože vyložene len fyz. alebo psych. práca je zriedkavá. Všetky typy deľby práce sú dnes prepojené do určitej miery na mocenskú problematiku.
Deľba práce z hľadiska sociologického predstavuje:
1. spôsob rozdelenia spol.

činností a organizáciu týchto činností
2. spoločenská podmienka postavenia jednotlivca ako čiastočne individualizovaného pracovníka, ktorý sa vo svojej vyčlenenej práci špecializuje.
Dvoma hlavnými aspektmi deľby práce sú teda: kooperácia & špecializácia.
Na jednej strane sa zamestnanci stále viac diferencujú podľa úzkej špecializácie a na druhej strane navzájom veľmi úzko spolupracujú. Deľba práce v súčasnom období preniká celou spol. štruktúrou a môže mať charakter:
 makroštrukturálny - ide o všeobecnú deľbu práce podľa odvetví napr: poľnoh., priemysel, doprava...
 mezoštrukturálny - uskutočňuje sa v rámci podniku
 mikroštrukturálny - realizuje sa medzi prac. skupinami
 individuálny - je špecializácia prac. činnosti medzi jednotlivcami
Typológia deľby práce:
1. odvetvová - (podľa štruktúry odvetvia, ktorého sa týka)
2. teritoriálna - (podľa oblastného rozdelenia druhov výroby)
- podľa vytvárania hosp. regiónov s rozličným stupňom industrializácie
3. medzinárodná - spočíva v koordinácii výrobných činností medzi štátmi
4. profesionálna - vytvorená rozličnými povolaniami
V minulosti sa deľba práce chápala ako vlastnosť ľudskej prirodzenosti, náchylnej k zmene. Spoločnosť sa považovala za funkcionálny systém, v ktorom mal každý jednotlivec svoju pozíciu. Deľba práce sa v súčasnosti môže považovať za prejav prispôsobovania sa novým požiadavkám. Deľba práce preniká do všetkých prac. vzťahov, často však pôsobí protirečivo na jednej strane deľba práce podnecuje technickú vynaliezavosť, na druhej strane zjednodušuje prácu a vedie k strate odborných remeselníckych činností.

Postavenie žien v pracovnom procese

Do priemyselnej revolúcie nebola výrobná práca oddelená od domácnosti. Rozvojom moderného priemyslu sa výroba presunula z dom. prostredia do manufaktúr a neskôr do tovární. Zamestnávatelia začali zamestnávať celé rodiny vrátane žien a detí a pracovnú dobu vyžadovali 12 - 14 hod. denne. v druhej polovici 20. st. sa podiel žien na prac. činnosti výrazne zvýšil, nielen v náročných manuálnych zamestnaniach. Spôsobila to zvýšená vzdelanostná úroveň a nedostatok muž. prac. síl po 1. a 2. svetovej vojne. Veľká časť žien pracovala v úradníckych funkciách, ktoré boli nedostatočne honorované a preto boli naďalej závislé ekonomickým príjmom manžela. V súčasnom období sa vyrovnáva vzdelanostná úroveň žien a mužov, dokonca v niektorých profesiách je výrazná feminizácia (školstvo, zdravotníctvo, ekonomika). Vo všetkých socio.

- ekonomických skupinách sa často na výhodnejšie a stabilnejšie pracovné miesta dostávajú muži. Je to spôsobené tým, že časť zamestnávateľov predpokladá prerušenie prac. činnosti žien po narodení dieťaťa. Vo vyspelých štátoch záp. Európy, sev. Ameriky alebo vých. Ázie (Jap) pracuje väčšina žien iba na čiastočný úväzok. Mnohé ďalšie ženy zamestnávajú v domácnostiach pomocnice na výchovu detí a chod domácnosti a v prvom rade sa venujú zamestnaniu. Veľmi zložitú situáciu majú ženy, ktoré sa sami starajú o vlastné deti, ako výsledok rozvodu alebo iného dôvodu, pre ktorý nemajú možnosť v rodine spolu s manželom vychovávať deti.
Ženy začali v súčasnosti prenikať do povolaní, ktoré boli doménou mužov, obsadzujú riaditeľské miesta, pracujú na ministerstvách, v bankách, na mestských a obecných úradoch. Veľké množstvo ľudí pracuje v súdnictve, advokácii, školstve a zdravotníctve.
Približne rovnaký počet žien má VŠ kvalifikáciu v porovnaní s mužmi, a tým sa vytvárajú podmienky pre väčšinu konkurenciuschopnosť s mužmi.

Špecifiká remeselnej práce

1) Remeselná práca - ručná práca, príp. práca mechanizovaná (malovýroba). Remeselná výroba sa realizuje špecifickou deľbou práce, uplatňuje sa od obdobia feudalizmu až po súčasnosť.
Feudalizmus - charak. výroba jednotlivých kusov výrobkov alebo malé série
2) Špecifikom je skutočnosť, že remeselník ovláda celý výrobný proces výroby výrobku
3) Prc. činnosť sa v remesel. výrobe nedelí na jednotlivé menšie operácie, ktoré by vykonávali špecializovaní odborníci. Stupeň deľby práce v remesel. výrobe je veľmi malý
Remeselná výroba sa rozvíja na základe vlastných skúseností remeselníka a jeho spolupracovníkov (tovariši, vyučení). Remeselná práca sa aj v súčasnosti uplatňuje vo vyspelých štátoch napr. v opravárenských službách, umeleckých remeslách, vo výrobe niektorých druhov nedostatkového tovaru, v práci s drahými kovmi. V remeselných dielňach spravidla pracujú rodinný príslušníci remeselníka alebo sa vytvárajú väčšie hosp. jednotky, kt. vytvárajú prac. príležitosti aj pre ľudí, kt. nie sú členmi rodiny. Zamestnávajú ich ako odborné námezné prac. sily. Pre remeselnú prácu sa uplatňuje aj špecifický spôsob prípravy mládeže, ktorý sa realizuje pod osobným vedením majstra v praktickom výcviku a učiteľov teoretických predmetov v SOU resp: priemyslovkách.
Remeselná výroba mala bohatú tradíciu a vysoko odbornou výrobou sa presadzovala vo vyspelej Európe napr:
a) výroba liekov a mastí, vzácnych olejov = podomoví predavači, kt.

chodili po celej Európe
b) hrnčiarstvo - v SR sa nachádza dostatok kvalitnej hliny na výrobu úžitkových nádob umeleckých figúrok. Rozvoj umeleckého cítenia a estetických schopností
c) medikováči (15.stor) - spracovávali medený a mosadzný plech a z neho vyrábali nádoby, svietniky a iné umelecké predmety, kt. možno nájsť na mnohých slovenských hradoch a zámkoch
d) drotárstvo - zrodilo sa na Kysuciach a na hornom Považí. Drotári vyrábali z drôtov úžitkové predmety, umelecké výrobky, opravovali rozlič. poškodené predmety
e) medovnikárstvo (od 14. stor.) - v stredoveku vyrábali nielen medovníky, ale tiež sviečky
f) košikárstvo - výrobky sa tradujú z obdobia 10. stor. Popri prútí sa používali aj šúpolia a iné materiály - kôra
g) výšivkárstvo - výroba výšiviek
h) skanzeny - zachovaná minulá kultúra - Čičmany,

Trendy v štruktúre zamestnanosti

Prácu možno def. ako činn., kt. má char. zamestnania vtedy, ak sa ňou získavajú prostriedky na životobitie alebo sa ňou uspokojujú potreby nevyhnutné v existencii vykonávateľov prac. činnosti. Prac. činnosť je spojená s námahou telesnou a duševnou a podľa stupňa nárokov na duševnú resp. fyz. činnosť sa označuje za prácu manuálnu a duševnú. Čistá duševná alebo fyzická práca neexistuje. Jedna môže prevažovať nad druhou. V dôsledku vývoja vedy a techniky sa stále častejšie presadzuje duševná práca na úkor fyzickej. Trendy v štruktúre zamestnanosti sa tak postupne menia z manuálnej na intelektuálnu prac. činnosť. Táto skutočnosť sa v zamestnaní označuje pojmom Intelektualizácia práce. Preto sa v súčasnosti používa menej fyzická a duševná práca, ale pojem profesia, kt. zahŕňa obidva druhy prac. činnosti.
Spoločensky býva vyššie hodnotená profesia, v kt. prevažuje duševná práca. Je to aj preto, lebo vyžaduje vyššie vzdelanie a všeobecne spoločnosťou viac hodnotenú duševnú prácu.
Súčasný vývoj v štruktúre zamestnanosti spôsobuje, že niektoré druhy fyzickej práce strácajú na svojej opodstatnenosti a robotnícke profesie stále častejšie vyžadujú intelektuálne na vysokej úrovni pripravených odborníkov.
Budúcnosť trendov v štruktúre zamestnaní je v - uplatňovaní automatizácie vo výr. procesoch, kt. na jednej strane bude zvyšovať produktivitu práce, ale na druhej strane bude predlžovať jeho prípravu pre výkon zamestnania, bude sa odzrkadľovať vo výške zárobku a v podiely na riadení výr. procesu.

Nezamestnanosť

- časový úsek nezamestnanosti predstavuje dĺžku obdobia uchádzania sa o prácu
I. Podľa dĺžky trvania nez. medzinárodná org.

práce uvádza 3 druhy nezamestnanosti:
a) krátkodobá (do 6 mes.)
b) strednodobá (6 - 12 mes.)
c) dlhodobá (nad 12 mes.)
Dlhodobá nez. sa stala v súčasnosti závažným celosvetovým problémom. Najviac postihuje stredné vrstvy obyvateľstva. Sú to ľudia, ktorí svojou kvalifikáciou nemôžu vykonávať prácu načierno tak ako je to u remeselníkov. Sú odkázaní len na podporu v nezamestnanosti.
1. Dlhodobo nez. človek stráca svoju odbornosť
2. Človek si zvykne byť bez práce - pohodlnosť
3. Človek stratí odvahu zamestnať sa, lebo má strach, že nezvlácne ani najľahšiu prácu
4. Nezamestnanosť plodí chudobu, násilie, kriminalitu...
5. Vzniká tiež pri nej „čierna práca“
II. Typológia - podľa období kalendárneho roka
a) cyklická - počas všeobecného poklesu dopytu práce
b) sezónna - je špecifická pre poľnohospodárstvo, lesníctvo
- príchodom čerstvých absolventov zo školy na trh práce
- najvyššia je v zimných mesiacoch - nie sú ani brigády...
c) skrytá:
1. osoby, kt. sú zamestnané v zahraničí a na SR poberajú podporu ( JZ SR)
2. ľudia , kt. evidujú ako zamestnaných, ale sú nezamestnaní ( študujúci popri zamestnaní)
3. ľudia, kt. sú v skutočnosti nez., ale odmietajú byť evidovaní
III. Regionálna nezamestnanosť
najvyššia - J + V SR
najnižšia - BA + okolie (6%), BA vidiek (Pezinok, TT.. 7 - 8%), TN + okolie (do 10%)

Strata zamestnania býva sprevádzaná dlhodobým stresom a šokovými reakciami - 3 etapy prežívania v nezamestnanosti:
1. doba kedy sa jednotlivec - skupina ľudí dozvie, že prichádza o prácu (ak iní ostávajú - berie to ako krivdu, ak idú všetci - berie to jednotlivec ľahšie)
2. človek čo má koníčky - sa začne venovať záľubám - postupne sa z nezamestnanosťou vyrovná a veci berie tak, že môže robiť veci, čo predtým nie. Táto etapa má rôzne trvanie a lepšie ju znášajú ľudia, kt. majú koníčky (vidiek)
3. etapa intenzívneho hľadania práce (najdôležitejšia etapa)
4. rezignácia na pracovnú činnosť (ak je neúspešná predchádzajúca etapa)

Teórie vysvetľujúce vznik nezamestnanosti
Po 1989 sa v postkomunistických krajinách vysvetľuje nez. prechodom z centrálne plánovaného hosp. na trhové. Vzniká nový pojem - trh práce, kt. spočíva v dopyte a ponuke na základe stanovenej ceny práce - mzdy. Na trhu práce sú dôležité aj soc. súvislosti (nielen ekonomické), kt. súvisia s konk. podmienkami pre výkon profesie (smennosť, zdrav. starostlivosť...). Prostredníctvom trhu práce sa realizuje rovnováha medzi disponibilnými zdrojmi a potrebami prac. síl. Rovnováha na trhu práce je jednou z nevyhnutných podmienok pre znižovanie nezamestnanosti.

Predpoklady pre rovnováhu na trhu práce sú:
a) požiadavky na pracovnú silu by mali zodpovedať zdrojom prac. síl
b) predpokladom je aj to, aby bola zabezpečená štruktúra prac. síl podľa profesií, kt. majú v regióne uplatnenie v prac. činnosti
Rovnováha na trhu práce sa zabezpečuje krátkodobou nezamestnanosťou, kt. by nemala presahovať 2 - 5% nez. ľudí. Takéto malé percento vytvára konkurenciu a tí, čo chcú byť zamestnaný sú aktívnejší (pre udržanie si zamestnania) - ( v SR asi 500tis. nez. osôb = 20%)
Príčinou nez. okrem zmeny riadenia hosp. najmä v regióne je meniaca sa technológia práce, pre kt., nie sú kvalifikovaní ľudia v regióne. Zámerná snaha ľudí čo privatizovali podnik - za lacné peniaze - pád podniku - prepustenie zam. - následný rast podniku.
- dostatočným ohodnotením budú ľudia pracovať len na jednom mieste.
- rekvalifikácia = iba zdokonalenie sa v urč. oblasti
- organizovanie burzy práce - zamestnávatelia informujú o podmienkach za akých môžu prijímať

Chudoba

= sociálny jav charakterizujúci nedostatok financií, núdzu až biedu postihnutých ľudí
- spôsobuje ju nerovnomerné rozdelenie hmotných statkov celej spoločnosti (bohatý sever - chudobný juh)
Pohľady na chudobu
a) absolútny pojem chudoby - dá sa presne vyčísliť kto je v štáte chudobný (u nás - kto nedosahuje živ. minimum) - treba tu zarátať spôsob bývania, stravovania, obliekania, kt., je ovplyvnený tým že jednotlivec - rodina nedosahuje živ. minimum
b) relatívna chudoba - berie do úvahy nie len ekonomický príjem v rodine, ale tiež majetok, kt. ľudia vlastnia
c) subjektívna chudoba - každý človek v porovnaní s inými má pocit dostatku či nedostatku - ak je tento veľký - pocit chudoby
d) variabilný pojem chudoby, kt. vyplýva z kultúrnych a geografických podmienok, v kt. človek žije
e) politická koncepcia chudoby - považuje za chudobného toho, kto je odkázaný na poberanie soc. dávok resp. soc. pomoc v chudobe
f) skrytá chudoba - chudoba osôb, kt. spĺňajú požiadavky na podporu v soc. núdzi, ale si ich voči štátu neuplatňujú, robia tak z nevedomosti alebo z pocitu zahanbenia či relatívnej spokojnosti s daným stavom
Teórie chudoby
1. funkcionalistická - zdôrazňuje význam chudoby pre zvyšovanie prac. výkonu zam. ľudí
2. sociologická - vysvetľuje chudobu ako výsledok industrializácie a urbanizácie
3.

kresťanská - „chudoba cti netratí“, „skôr sa dostane ťava uchom ihli ako boháč do neba“

Sociológia podniku

- je čiastková sociologická disciplína, ktorá sa zaoberá podnikom ako organizáciou s vnútorným sociálnym systémom, ako inštitúciou v ktorej vznikajú mnohé sociálne väzby
- v podniku vznikajú ………. pracovného procesu, ktoré označujeme ako makroštruktúru pracovného procesu a vznikajú problémy medziľudských vzťahov vo výrobe, ktoré označujeme ako mikroštruktúru
- pojmom podnik sa v sociológii označuje komplex teritoriálne rozptýlených hospodárskych závodov alebo menších hospodárskych jednotiek
- podnik nemusí mať charakter iba priemyselnej jednotky, môže mať charakter poľnohospodárskej, obchodnej, dopravnej alebo stavebnej jednotky
- podnik sa v súčasnosti považuje za relatívne autonómnu organizáciu vybavenú materiálnymi prostriedkami napr. budovami, výrobnými zariadeniami, ktoré sú technologickou základňou realizácie funkcií, pre ktoré podnik vznikol
- sociálny systém podniku sa skladá z 3 hlavných štruktúr
- 1. DEMOGRAFICKEJ štruktúry – vek zamestnancov, ich rodinný stav, národnosť, náboženské presvedčenie
- 2. INDIVIDUÁLNEJ štruktúry – oficiálne pozície jednotlivých zamestnancov vo výrobnom procese (od riaditeľa, cez majstra, až po robotníkov…)
- 3. POSPOLITOSTNEJ štruktúry – neformálna štruktúra, ktorá sa vytvára na základe výberových vzťahov, sympatie, antipatie medzi sebou

- demografická štruktúra je populačná báza ostatných dvoch štruktúr (je to základňa, na ktorej vznikajú ostatné dve)
- inštitucionálna štruktúra je tvorená oficiálnymi, oficiálne stanovenými a legislatívou vymedzenými pozíciami (je zameraná na plnenie vonkajších úloh, napr. výroby, poskytovania služieb)
- pospolitostná štruktúra vzniká spontánne ako dôsledok spoločných záujmov jednotlivcov a podobných názorov v prípade prejavov sympatie, nevraživosti (podieľa sa na socializácii jednotlivca a na sociálnej klíme, ktorá vzniká na pracovicku)
- sociológia sa zaoberá podnikom dvojakým spôsobom:
1. podnik sa považuje za uzavretý celok so špecifickými sociálnymi vzťahmi
2. podnik sa môže chápať ako súčasť makroštruktúry celej spoločnosti
- ak budeme podnik považovať za uzavretý celok, potom v ňom možno realizovať nasledovné sociologické empirické výskumy:
1. výskumy sú orientované na zisťovanie konfliktov v pracovnom kolektíve
2. výskumy zaoberajúce sa interpersonálnymi vzťahmi, ktoré vznikajú ako výsledok organizácie práce v podniku
3. výskumy orientované na posúdenie spôsobov riadenia podniku a vplyv uvedeného riadenia na výkonnosť pracovníkov
4. výskumy skúmajúce vplyv práce v podniku na stupeň odcudzenia zamestnancov
5. výskumy zaoberajúce sa vplyvom odborov na sociálne istoty zamestnancov
6.

výskumy skúmajúce možnosti využitia ľudského potenciálu na riadenie podniku
- uvedené výskumy môžu byť dôležité pre hľadanie východísk z kritickej situácie, do ktorej sa riadenie niektorých podnikov dostalo
- prechod od centrálne riadených podnikov k liberálne riadeným spôsobuje zadlženosť alebo úplnú likvidáciu niektorých podnikov


Úlohy a postavenie podnikového sociológa

- po roku 1989 sa zredukoval počet podnikových sociológov
- postavenie sociológa v podniku môže mať viacero pozícií:
1. je členom personálneho útvaru
2. môže mať postavenie zástupcu riaditeľa pre personálne otázky
3. pozícia bežného administratívneho pracovníka

- pozícia podnikového sociológa vychádza z náplne práce, ktorú od neho očakáva zamestnávateľ
- náplňou práce môže byť - spoločenské plánovanie
- sociologický výskum
- pedagogická činnosť

1. ak je náplňou spoločenské plánovanie – úlohou sociológa je vypracovať koncepciu podniku v oblasti racionalizácie spoločenskej štruktúry podniku, optimalizácie pracovných podmienok, dosiahnutia optimálneho stupňa sebarealizácie všetkých zamestnancov podniku
2. ak je náplňou sociologický výskum – jeho činnosť spočíva v diagnostikovaní a poskytovaní podkladov pre riadiacu prácu manažmentu podniku, pre prijímanie nových pracovníkov, v oblasti racionalizácie komunikačnej siete alebo organizácie spoločenského systému podniku
3. ak je náplňou pedagogická činnosť – jeho práca spočíva v organizovaní seminárov pre zamestnancov podniku, ktorým sa poskytujú informácie o výsledkoch výskumu, prípadne riadiacim pracovníkom rozličných stupňov o spôsoboch riadenia pracovnej skupiny

- v niektorých podnikoch môže byť náplňou sociológa výskum trhu, výskum pozícií jednotlivcov v pracovnej skupine a prieskumy koncipované na zvýšenie efektívnosti práce jednotlivca a skupiny, spracováva odborné expertízy aktuálnych sociálnych problémov
- sociológa možno považovať za koncepčného pracovníka, príp. Manažéra v sociálnej oblasti podniku

Odbory a individuálny konflikt

- medzi majiteľmi podnikov a robotníkmi vznikali v priebehu celého kapitalizmu konflikty, ktoré spočívali v rozdielnom nazeraní na : 1, dĺžku pracovnej doby
2, výšku mzdy
3, dĺžku dovolenky
4, sociálne a ekonomické požiadavky
(dôvody konfliktov)
- spočiatku boli konflikty, ktorých sa zúčastňovali neorganizovaní jednotlivci, neskôr vznikajú odbory, ktoré v roku 1920 organizovali až 60 % robotníkov
- všetky demokratické štáty postupne v 2. polovici 20. storočia začali uznávať právo robotníkov na štrajk ako nástroj presadzovania ekonomických požiadaviek
- odbory na začiatku svojej existencie na prelome 19. a 20.

storočia vznikli na podporu nezamestnaných, práceschopných alebo iným spôsobom postihnutých jednotlivcov, vznikli ako solidárne hnutia presadzujúce záujmy svojich členov
- odbory boli pôvodne určené na obranu robotníkov pred takmer neobmedzenou mocou zamestnávateľov
- v priebehu vývoja spoločnosti sa menila aj štruktúra odborov
- vedenie odborov sa dostávalo do rúk byrokratov, profesionálnych funkcionárov, ktorí nemali priame skúsenosti s pracovnými podmienkami členov odborov
- názory odborových predákov sú čím ďalej častejšie vzdialené od názorov členskej základne, ktorú zastupujú
- robotníci z výroby sa preto často dostávajú do konfliktu aj so svojimi vlastnými odborovými predákmi
- NEDOSTATKOM súčasného odborového hnutia je aj nízke zastúpenie žien v členskej základni
- najdôležitejšími úlohami, ktoré musia odbory v súčasnosti riešiť je VYSOKÁ NEZAMESTNANOSŤ
- druhým problémom odborov je primerane reagovať na prílev pracovnej sily do Európy zo štátov Ázie alebo východnej Európy (Ukrajina, Rusko)
- veľkým negatívom na činnosť odborov je súčasný pokles členskej základne (veľa ľudí z odborov vystúpilo)
- na Slovensku negatívne na činnosť odborov pôsobí minimálny vplyv tripartity na postoje zamestnávateľov a vlády
- jedným z dôležitých prejavov odborov sú štrajky

- ŠTRAJK – definujeme ako dočasné zastavenie práce skupinou zamestnancov, ktorá chce vyjadriť svoju nespokojnosť alebo presadiť svoje požiadavky
- môže mať charakter dočasného prerušenia práce, pretože zamestnanci majú záujem v práci pokračovať po splnení požiadaviek
- je jedna z foriem industriálneho konfliktu
- inou formou môže byť absencia jednotlivcov alebo skupiny na pracovisku
- a treťou formou môže byť poškodzovanie strojov, budov, dopravných prostriedkov z dôvodov nespokojnosti s pracovnými podmienkami (tieto postupy majú poškodiť majiteľa)
- po skončení štrajku protest odborárov pokračuje vo vyjednávaní a zostavením kolektívnej zmluvy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami
- štrajkové hnutie je v jednotlivých krajinách na veľmi rozdielnej úrovni
- pre porovnanie krajín sa štrajkové hnutie vyjadruje počet štrajkov/robotníci a počtom (percentom?) pracovníkov, ktorí sa na ňom zúčastnili
- ďalším ukazovateľom štrajkových aktivít je počet dní, v ktorých štrajk trval
- tieto ukazovatele sa vyjadrujú ako miera štrajkového hnutia
- najväčší počet štrajkov sa dlhodobo realizuje v Taliansku a Kanade
- najmenšia miera štrajku je v Nemecku a Škandinávii
- v súčasnom období sa v mnohých štátoch štrajkové hnutie nahrádza inými formami industriálneho konfliktu, najčastejšie vyjednávaním odborárov so zamestnávateľmi alebo predstaviteľmi vlády
- najpočetnejšie vo všetkých štátoch sú odbory robotnícke.