má byť uskutočnená, nemožno zamieňať ciele za prostriedky
- náročný, no splniteľný

14. Analýza externého prostredia podniku – makroprostredie, ekonomický a vedecko-technický sektor











Vonkajšie prostredie, v kt. sa podnik nachádza, sa skladá z dvoch sfér: vyššia sa nazýva makroprostredie a nižšia odvetvové prostredie. (schéma). Úlohou externej analýzy je identifikovať príležitosti a hrozby, ktoré na podnik pôsobia z vonkajšieho prostredia. O príležitostiach možno hovoriť vtedy, keď vonkajšie trendy poskytujú potenciál, kt. umožní podniku dosahovať vyššie zisky. Hrozby vznikajú vtedy, keď vonkajšie trendy spochybňujú existenciu a ziskovosť podnikania.
Povaha externého prostredia – jednou z hlavných úloh strateg. riadenia je adaptovať podnik na nestabilné a premenlivé prostredie, v kt. sa nachádza. Je potrebné stanoviť mieru neistoty vývoja vonk. prostredia, príčiny jej vzniku a spôsoby, ako sa s ňou vyrovnať. Vonkajšia neistota je tým väčšia, čím sú vonkajšie podmienky dynamickejšie a zložitejšie.
V jednoduchých, stabilných podmienkach podnik čelí prostrediu, kt. sa dá ľahko charakterizovať a výrazne sa nemení. ( napr. prostredie, kde sa nachádzajú monopoly, vodné a lesné hosp,..). V dynamických podmienkach manažéri nevystačia len so štúdiom a analýzou minulosti. Dynamiku zvyšujú rýchle technologické zmeny výrobkov a procesov, kt. sa prenášajú aj do nových spôsobu ich použitia. Podnik musí neustále sledovať svojich dodávateľov, zákazníkov, konkurentov.
Ekonomické prostredie – je vymedzené druhom hospodárskeho mechanizmu, vládnou hosp. politikou a medzinár. vzťahmi. Stav ekonomického, resp. makroekon. prostredia určuje prosperitu celého NH a ovplyvňuje schopnosť podnikov dosahovať primeranú mieru zisku. Za najdôležitejšie makroekonomické ukazovatele sa považujú: miera hospodárskeho rastu, úroková miera, menové kurzy a miera inflácie.
Vedecko-technické prostredie - je tvorené inštitúciami ziskového aj neziskového charakteru, kt. sa zaoberajú vedecko-výskumnou činnosťou, vývojom nových materiálov, výrobných metód, výrobkov, prípadne sa podieľajú na ich výrobe a distribúcií. Sú to výskumné ústavy, rôzne výskumno-vývojové základne, technologické parky, inovačné centrá, podnikateľské inkubátory. Vedecko-technické prostredie dotvára formulovaná štátna vedecko-technická politika, ktorá navodzuje proinovačné prostredie, priaznivé podmienky na nákup licencií, stanovuje optimálnu dobu právnej ochrany nových vedeckých a technických poznatkov, atď.