Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Prístupy a alternatívy v strategickom manažmente
Dátum pridania: | 21.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | skaspa | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 319 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 14.6 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 24m 20s |
Pomalé čítanie: | 36m 30s |
Začal sa formovať klasický manažment, ktorý chápal manažment ako oddelenú vedu.
1.2.1 Vedecký manažment
Nazýva sa vedeckým preto, že jeho predstavitelia sa snažili zvýšiť efektívnosť práce pomocou vedeckých metód. Hlavnými predstaviteľmi sú:
Frederic W. Taylor
Je zakladeľom vedeckého manažmentu, ovládal technickú stránku priemyslovej výroby. Bol strojníkom, technickým inžinierom a vedúci v oceliarskom komplexe. Presadzoval myšlienku nahradiť subjektívne, individuálne odhady v organizácii práce vedecky založenými postupmi. Manažmentu kládol za úlohu vytvoriť správne pracovné príležitosti a mzdový systém, ktoré zvýšia produktivitu. Podľa neho manažéri by sa mali riadiť týmito 4 princípmi:
1. Vedecky preštudovať každú úlohu a vytvoriť najlepšiu metódu na jej vykonanie;
2. Starostlivo vybrať pracovníkov a zaučiť ich tak, aby využívali tieto metódy;
3. Spolupracovať a kontrolovať robotníkov;
4. Oddeliť prácu od zodpovednosti. Manažment je zodpovedný za plánovanie, pričom používa vedecké princípy. Robotník je zodpovedný za vykonanie práce.
Taylor sa snažil vzbudiť záujem robotníka na zvyšovaní výkonu a zisku podniku. Tvrdil, že najvyšší zisk je tam, kde sú najnižšie náklady, ktoré sa dosiahnu šetrením kapitálu a zvyšovaním výkonnosti. Vyššie výkony však znamenajú vyššie mzdy. Meral výkon najlepšieho pracovníka a tak vytvoril normy denného výkonu robotníka – časové štúdie. Formoval nasledujúce zásady:
a) Prideľovanie veľkého denného výkonu (robotník musel splniť presne určenú dennú prácu);
b) Normalizovanie podmienok (robotník dostal prácu na celý deň a musel mať k tomu všetky podmienky a pomôcky);
c) Vysokú odmenu za úspešnú prácu;
d) Postih v prípade nesplneného výkonu.
Podstatu zhrňuje takto: presnosť miesto ustálených zvykov, harmóniu miesto rozporov, spoluprácu miesto individuálnych postupov, maximálnu produktivitu miesto minimálnej, podnecovanie každého pracovníka k maximálnemu výkonu a zabezpečenie správneho odmeňovania. Oddelil duševnú a fyzickú prácu robotníka. Zdôrazňoval plánovanie a kontrolu, čo si vyžadovalo špecializované vedenie. Pri výbere vedúcich pracovníkov zvýrazňoval 9 vlastností kvality – inteligencia, vzdelanosť, zvláštne a odborné znalosti, zručnosť alebo silu, energickosť, pevnú povahu, poctivosť, zdravý úsudok a dobré zdravie.
Na jednej strane sa Taylorove názory v mnohých podnikoch rozšírili, na druhej stane vyvolali silné protesty medzi robotníkmi a odbormi, čo sa v r. 1912 prejednávalo až na úrovni zvláštnej komisie Kongresu USA. V r. 1915 robotníci a odbory v zbrojárskom priemysle presadili zákaz Taylorových doporučení o úkolovom odmeňovaní. Henry L. Gantt
Bol Taylorovým spolupravníkom.
Zdroje: 1. Alexy: Manažment, OBZOR, Bratislava 1999, 2. Porvaznik, J.: Celostný manažment, IKAR, Bratislava 1998, 3. Klinda, J.: Stratégia a systémy manažmentu predvýrobných procesov, SVML, 1995