Kontrola – overovanie súladu plánu a skutočnosti a prijatie záverov.
14 princípov úspešnej riadiacej činnosti (zdôrazňoval prvé štyri):
- zabezpečiť deľbu práce,
- vyvážiť právomoc a zodpovednosť vedúcich pracovníkov,
- zaistiť dodržanie disciplíny,
- využívať princíp jedného vedúceho, každý zamestnanec prijíma rozkazy práve od neho,
- zabezpečiť jednotnosť riadenia, každý cieľ má mať jeden plán,
- zaistiť podriadenie individuálnych záujmov pracovníkov spoločným záujmom organizácie,
- spravodlivo odmeňovať,
- dodržiavať princípy centralizácie, uceleného vedenia a kontroly,
- jednoznačná hierarchická línia nadriadených a podriadených,
- udržiavať poriadok,
- správne jednanie vedúcich voči podriadeným,
- udržiavať stabilitu zamestnancov v ich funkciách,
- zvyšovať iniciatívu zamestnancov k zdokonaľovaniu organizácie práce,
- podporovať spoločnú prácu a spoluprácu v skupinách.
Chester Barnard
Bol prezidentom New Jersey Bell Telephone Company. Videl organizáciu ako zjednotený systém, ktorý vedome zlučoval aktivity. Aby mohol podnik fungovať, potrebuje 3 základné zložky: komunikáciu, schopnosť slúžiť a základné ciele.
Jeho hlavným prínosom je prijatie teórie autority, kde hovorí, že autorita nezávisí od človeka vydávajúceho rozkazy, ale od tých, ktorí dané príkazy prijímajú a od ich ochoty ich vykonávať. Barnard zdôraznil, že nie vždy sa pracovníci prispôsobia požiadavkám manažérov, ktorí sú príliš autoritatívni.
Tomáš Baťa
Bol prvým predstaviteľom klasického manažmentu v ČS. Prevzal niektoré prvky fordizmu do svojho systému riadenia. Vo svojej originálnej podnikateľskej filozofii zmenil a obohatil celý charakter systému riadenia, ktorý sa stáva motivačný a tvorí na báze systému podnikovej samosprávy, známy pod menom „batizmus“.

1.3 Behavioristický manažment (psychologicko-sociálna škola)

Orientoval sa na vzťahy v malých neformálnych skupinách a hľadal metódy využiteľné pri riešení psychologických a sociálnych problémov skupiny, pri riešení osobných a skupinových vzťahov. Išlo o výskum, ktorý bol zameraný na vplyv sociálnych podmienok, únavy a pracovných prestávok na produktivitu práce. Hlavnými predstaviteľmi boli:

Hugo Munstberg
Vyučoval psychológiu na Harwarde. Bol prvý, kto sa zaoberal správaním sa človeka v práci a zaviedol pojem „psychológia v priemysle“. Tvrdil, že psychológia môže pomôcť priemyslu v troch hlavných otázkach:
- psychológia môže presne určiť človeka, ktorý je vhodný pre danú prácu,
- psychológovia môžu najlepšie identifikovať podmienky, najvhodnejšie pre prcu zamestnanca,
- ovplyvňovať robotníkov, aby ich správanie bolo v súlade so záujmami manažmentu.
Mary P. Follett
Študovala politické vedy a pracovala ako sociologička. Zdôrazňovala najmä funkciu
skupín v organizáciách, pretože členovia tovární sú ovplyvňovaní najmä skupinou, v ktorej pracujú. Autorita, sila by mala zjednocovať robotníkov a manažérov a nemala by byť donucovacím prostriedkom v hierarchii organizácie.
E. Mayo
Vo svojom experimente dokázal, že rozhodujúci vplyv na rast produktivity práce majú sociologické a psychologické faktory. Snažil sa presadiť nutnosť rešpektovať vzťah pracovníkov k sociálnym podmienkam ich činnosti, ako sú spôsoby jednania s pracovníkmi a pracovnou skupinou.
Abraham Maslow
Známa je Maslowova teória motivácie.