V príprave je nevyhnutné vychádzať z analýzy pracovného miesta, na základe týchto znalostí sa formulujú otázky pre pohovor, s formuláciou otázok sa formulujú aj modelové odpovede, otázky a modelové odpovede by mali vypracovávať ľudia, ktorí pracovné miesto dôverne poznajú; kladú sa rovnaké otázky všetkým uchádzačom. Po skončení pohovoru sa zhrnú výsledky od každého uchádzača;
– panelový – analýza konkurzného konania, panel je konkurzná komisia;
– sekvenčný – uskutočňuje sa tak, že uchádzač postupne prechádza cez viacerých pracovníkov, ktorí uskutočňujú pohovor; každý má pripravené špeciálne otázky;
– stres pohovor – s cieľom identifikovať odolnosť uchádzača proti stresu;

Pohovor
 čo by sa malo – naplánovať pohovor, vytvoriť uvoľnenú a neformálnu atmosféru, povzbudzovať uchádzača, aby sa rozhovoril, zodpovedať základné naplánované otázky, analyzovať kariéru a záujmy uchádzača za účelom odhalenia slabých a silných stránok a spôsoby jeho chovania, udržať si kontrolu nad priebehom pohovoru a dodržať čas;
 čo by sa nemalo – začať pohovor bez prípravy, príliš rýchlo sa vrhnúť na otázky na telo, pokladanie sugestívnych otázok, prikročiť k záverom na základe nepodložených informácií, venovať príliš veľa pozornosti jednotlivým silným a slabým stránkam,, dovoliť uchádzačovi aby prekrucoval dôležité skutočnosti, príliš veľa hovoriť;

Typy otázok:
1. Priame otázky – pýtajúci sa zisťuje jadro odpovede, informácia, ktorú chce získať je veľmi jasná;
O: Aké skúsenosti máte, ktoré sa hodia na túto funkciu?
2. Nepriame otázky – uchádzač zisťuje jadro odpovede, pýtajúci sa nekladie konkrétne otázky a sa na špesifické informácie;
O: Povedzte mi niečo o sebe?
3. Hypotetické otázky – pýtajúci sa opíše situáciu, ktorá sa môže vyskytnúť a opýtať sa uchádzača ako by na túto situáciu reagoval;
O: Predstavte si, že pracujete v laboratóriu a vypukne požiar?
4. Otázky opisujúce správanie – personalista sa pýta čo uchádzač urobil v určitých situaciach a na čo je hrdý, neexistuje správne alebo nesprávna odpoveď;
5.