Tvorivá adaptácia si vyžaduje: Schopnosť uvažovať o sebe samom v širších súvislostiach (aj v kontexte mimo súčasného spoločenského postavenia); Rozvoj samostatnosti a nezávislosti myslenia; Osvojiť si pravidlá diskontuinity a nelinearity; Schopnosť experimentovať; Zmysel pre tvorbu vízií; Vnútornú vyrovnanosť, sebadôveru a schopnosť vyrovnať sa s krátkodobými neúspechmi. Jedná sa o prekonávanie stereotypov, začleňovanie sa do nových trendov a situácií, má úzky vzťah k procesu učenia. Významné je vytváranie tvorivého prostredia v spoločnosti. Tvorivosť má vzťah k hodnotám ako sú: pravda, krása, zmysel pre radosť, duchaplnosť, odvaha, láska (vytvárajú podmienky pre kreatívne myslenie). Zmysel pre porozumenie duchovných hodnôt stimuluje pozitívne štrukturovanie osobnosti. Tvorivá adaptácia je určitý druh umenia vo vzťahu k dizajnu vlastnej osobnosti a pozitívne štrukturovanie je technika tohto umenia.
Proces tvorby nových ideí
Vznikanie nového predpokladá spoluprácu 4 základných podsystémov: evolučný materiál; jeho variabilita; výber nových variantov v spolupráci systému a prostredia; vytvorenie štruktúr zabezpečujúcich výsledky výberu. Tvorba nových ideí predpokladá kooperáciu týchto 4 podsystémov (štádií): 1. Skúsenosti a poznanie človeka načerpané z vlastnej činnosti i činností minulých generácií, ktoré sú uložené vo vedomí a podvedomí; 2. Činnosť nadvedomia, v dôsledku ktorej dochádza rekombináciám a transformáciám skôr získaných skúseností, poznatkov a dojmov – tvorí sa nová predtým neexistujúca informácia, vedomiu sa predkladajú tie varianty, ktoré zodpovedajú riešeniu konkrétnej situácie; 3. Činnosť vedomia – uskutočňuje vlastný výber nápadov (variantov) logickým výberom, uvažovaním; 4. Upevnenie výsledkov novej tvorby a nových riešení v pamäti subjektu i v artefaktoch civilizačného procesu, v difúzii do pamätí súčasných i nasledujúcich generácií. Nové idei vzniknuté v mozgu ich tvorcu sa uplatnením zákona akumulácie stávajú majetkom celej spoločnosti, táto skutočnosť má univerzálny charakter. Výber jednotlivých variantov môže byť realizovaný len prostredníctvom jednotlivých členov spoločnosti a ich úspešnosť sa musí overiť v reálnom prostredí (je nepredpovedateľná). Plné uplatňovanie racionality pri výbere variantu len na základe existujúcich skutočností, ktorá z hľadiska evolúcie môže mať nekomplexný charakter, by znamenala koniec rozvoja a evolúcie. Synergia odhaľuje význam verifikácie adekvátnosti inovácií vo forme ich sukcesie v reálnom prostredí, čo má význam pre pochopenie samoregulácie. Vyzdvihuje toleranciu samoregulácie vo vedomom riadení. Nie je možné formalizovať tvorivé procesy bez pochopenia mechanizmu tvorby nového.