Podstatou chaosu je nemerateľnosť neurčitosti, ktorá umožňuje vznik nových fenoménov a tie sa rozrastajú do nových vývojových trajektórií. Pri dlhodobom sledovaní následných generácií chaosu sa objavujú ostrovy poriadku, klíčky novej usporiadanosti, ktorých pravidlá vzniku sú tie isté v rôznych sférach reality. Chaos produkuje informáciu.
CHAOS A PERSPEKTÍVA SPOLOČENSKÉHO VÝVOJA
Ľudská spoločnosť patrí medzi prirodzené systémy, ktoré existujú a rozvíjajú sa v zmysle nelinearity a vyznačujú sa silne diferencovanou štruktúrou a rozsiahlimi interakciami. Vytvorené ľudské artefakty sa sa zhlukujú do svojráznych rojov. Sú to roje, ktoré pozostávajú zo súčastí tvorených v rôznych obdobiach. Samotný vývoj lokalít a regionov, národov a civilizačných celkov je silným selektorom i potenciálov následného vývoja. CHAOS A MANAŽMENT
Tradične orientovaný manžer nemá rád slovo chaos. Chaos je totálna neusporiadanosť, s ktorou sa nedá pracovať. Realita, v ktorej manažér pracuje mu však prináša stále viac chaosu. Manažér stojí pred voľbou použiť mechanický prístup alebo použiť kombináciu samoregulácie a augmentačnej stratégie. Manažment v kontexte mechanistického a synergetického ponímania. Mechanické ponímanie: uprednostňuje:človek ako stroj, kauzalita, racionalita, logika bez proitrečení. Organizácia: hierarchia, formovanie štruktúr, normatívny formálny model,plánovanie. Manažment : prikatovanie, potláčanie rozporov, pri konfliktoch platí hierarchia, pevné pravidlá, nátlak. Synergetické ponímanie. uprednostňuje: organizácia ako organizmus, vzájomné ovplyvňovanie, protirečivosť, emocionalita, intuícia. Organizácia: skupiny a zosieťovanie, formovanie procesov, neformálny, latentný model procesov, vývoj, vízie. Manažment : motivácia, sociálna kompetencia, vyrovnávanie rozporov, otvorené riešenie konfliktov, intervencie na úrovni systému.
V modernom manažmente sa úspešnosť kalkulovania s chaosom metaforicky označuje ako stratégiu delfína. Tá si vyžaduje tvorivosť a odvahu vyskúšať netradičné prístupy a znášať riziko s tým spojené. Prispúsobuje vlastné informácie kolektívnym informáciám z okolia. Rešpektuje výhry iných, ak sa z nich dá poučiť a ak prispievajú ku všeobecnej prosperite. Čas ako stimulátor – prejavuje sa v podpore a v oživovaní jestvujúcich rastových mechanizmov, ale i v zrýchľovaní tvorby nových rastových mechanizmov, ktoré v minulosti v danom systéme nejestvovali.