Úloha stimulátora sociálno-ekonomického rastu sa tesne spája s vlastnosťou sociálno-ekonomického systému preskupiť nielen svoje symbolické vedomie, ale aj svoje fyzikálne objekty, vytvárať nové a doterajším určovať nové funkcie. Rast a rozvoj sociálno-ekonomického systému závisí na jednej strane od schopnosti jeho učenia sa novému a flexibility jeho symbolickej siete vedomia, na druhej strane od rýchlej prestavby jestvujúcej fyzikálnej štruktúry a organizačnej štruktúry, ktorú vývoj prekonal. Impulzy stimulátora môžu byť generované v pravidelných nepretržitých rytmoch alebo v rozličných dávkach s rôznou opakovanou frekvenciou.
Čas ako operátor – Štáty vytvorili programy, kt. boli presne časovo a cieľovo limitované. Nadobúdali charakter vývojových diagramov. čas v týchto diagramoch nadobúdal funkciu operátora. Bol rozdelený na sériu činností alebo operácií, kt. zabezpečovali dosiahnutie cieľa. Operátor v komplexnom priestoročase má umožňovať všestrannú vzájomne prepojenú operáciu v tomto priestoročase. Celok určuje časti, ale i časti určujú celok. Časti sú funkciami celku, ale i celok je funkciou častí. Meniace sa časti môžu meniť celok, ale i meniaci sa celok mení časti. Podľa analýzy správania, štruktúry činiteľov analyzovaného celku i poznania rastu a úpadku častí celku možno robiť závery o ich budúcom správaní.
Čas ako experimentátor – čím hlbšie sa preniká do podstaty mikrosveta, tým väčšia je neistota predvídania správania častíc mikrosystému →Heisenbergov princíp neurčitosti. Odôvodňuje sa tým, že veda nedokáže určiť súčasne rýchlosť i polohu mikročastíc, preto nemožno s istotou and predvídať ich správanie. Systému určitým experimentovaním, častou spätnou väzbou úspechov a omylov hľadá adekvátnu vývojovú trajektóriu, hľadá cestu na sebazachovanie a prežitie. Nachádzajú prostredníctvom tvorby nových štruktúr, samoreštrukturalizáciou, alebo široko chápaným inovačným procesom. Komplexnosť, v kt. sa nachádza, je taká veľká, že adekvátnu inovačnú trajektóriu nemožno nájsť bez experimentovania. Čas v tomto prípade plní funkciu experimentátora.
Čas ako distribútor a unifikátor – čas plní funkciu unifikátora – zjednocovateľa určitých oddelených štruktúr, alebo funkciu distribútora – rozčleňovateľa homogénnych štruktúr.
Čas ako retardátor a transformátor – V určitom časovom rozsahu môžeme vykonávať len určitý počet činností. Čas nadobúda funkciu prírodného zdroja, čiže determinuje naše zámery ako napr. voda, suroviny. Čas súčasne pôsobí ako selektor ľudských aktivít, pretože čas má svoju úžitkovú hodnotu, preto pri výbere činností musíme vychádzať z hierarchie spoločenských hodnôt.