Z toho vyplýva, že pri realizácii úloh jestvujú nielen časové stimulátory ale i časové bariéry – retardátory.
Skrátil sa čas používateľov potrebný na získanie a spracovanie informácie, ale súčasne vzrástla suma pracovného času v informačnom sektore. Svet sa stal menším, rýchlejšie dosažiteľným za cenu reštrukturalizácie zamestnanosti. Funkcia času sa tak prejavuje v štruktúrnej transformácii a čas nadobúda funkciu transformátora.
Smer plynutia času a interné časy – interné časy majú rôznu rýchlosť plynutia. Vo všetkých interných časoch je priebeh času jednosmerný. Svetelné vlny a elektromagnetická radiácia môžu byť časovo reverzné – môžu sa vracať po svojich pôvodných trajektóriách naspäť v čase; je to optická fázová konfugácia. Pri samoregulácii radiácie sa dosahuje veľký multiplikačný efekt. Funkcia času sa v tomto prípade prejavuje vo forme zmnožovateľa – multiplikátora.
Lineárne a cyklické smerovanie času – smerovania sa kladú do protikladu. Reálny svet má svoje riešenie a v týchto riešeniach sa lineárnosť času a cykličnosť času môžu navzájom viazať.
Následnosť udalostí má vždy osobitnú špecifičnosť a vo svojich detailných konkrétnostiach i neopakovateľnosť, ale súčasne v dlhodobom vývoji sa prejavujú i črty cykličnosti. V termodynamike sa prijíma smerovanie od menej pravdepodobného stavu ku pravdepodobnému stavu alebo od usporiadanosti k neusporiadanosti. Čas smeruje k úpadku štruktúr, k maximu entropie. V živých systémoch i opačné smerovanie – od nižšej úrovne usporiadanosti k vyššej úrovni usporiadanosti, k vyššej organizovanosti, pozoruje sa i tvorivá evolúcia. Pri riešení týchto skutočností je dôležité objasnenie tendencie rastu komplexnosti. , v kt. významnú úlohu má poznanie atraktorov, ktoré ovplyvňujú konvergentnú evolúciu dynamických systémov.
Temporalita – je kvalita alebo stav času. Sú to stavy rôznych vývojových štádií našej planéty. Každé štádium má svoje osobitné riadiace zákon. Svet je podľa temporalít celostnosťou, v kt. pôsobia zákony týchto vývojových časových kvalít, ale i zákony vyššej celostnej organizácie. Vývojové kategórie času:
1. Atemporalita – je svetom elektromagnetickej radiácie, svetom fotónov nemajúcich masu. Z hľadiska organizácie je to chaos, s kt. nemožno viazať žiadnu kategóriu času. Je to svet, ktorý vysvetľuje špeciálna teória relativity.
2. Prototemporalita – je svet častíc a neurčitosti. Častice sú prvorodence z chaosu. Je to primitívny svet, v kt. čas a priestor nie sú kompletne odlíšené. Je to prechod z úplnej neusporiadanosti atemporality do usporiadanosti masívnej látky v eotempoalite. je to probabilitsický svet, vysvetľuje ho kvantová teória. 3. Eotemporalita – je svet masívnych telies, v kt. sa priestor už oddelil od času.