Človek a spoločnosť si na základe skúseností postupne vypracovali systém poznatkov komunikovania a vzťahov s prírodou v ktorej žili s historickými udalosťami, ktoré sa na území odohrávali.
Štúdium miesta z hľadiska informačnej teórie
Človek žijúci na určitom území zaznamenával v určitých kódových kľúčoch informácie, ktoré o ňom získal. Ľudové pranostiky, porekadlá, legendy, zvyklosti tkvejú hlboko vo vzťahu obyvateľstva k danému územiu. Analýza územia ukazuje, že v materiálnych objektoch na území je zakódovaná informácia. Informácia je zaznamenaná aj v opakujúcich sa javoch, ktoré vyplývajú zo vzťahu miesta k iným územiam. Pochopenie významu miesta je spojené s pochopením jeho histórie (hľadanie starých správ, ich analýza, a následné uplatňovanie takejto informácie v novom rozhodovacom procese). Tvorba informačného systému musí obsahovať aj predvídaciu zložku, aby mohol slúžiť aj v budúcnosti. Konkrétne miesto je výsledkom informačného systému príroda – človek – spoločnosť. Veľmi dôležité je hľadanie osobitostí samoregulačného mechanizmu územia. Podstatný je mechanizmusť tvorby minulej a súčasnej štruktúry a nájdenie determinantov budúceho vývoja (Ako sa sformovala súčasná organizácia a má význam i pre budúce generácie?). Pochopenie samoregulačného mechanizmu umožňuje predvídanie tvorby nových kvalít nových územných štruktúr i odhalenie bariér rozvoja.
Posudzovanie miesta z hľadiska významu
Pre človeka, národ má miesto špecifický zmysel, pretože sa viaže s viacerými objektívnymi i subjektívnymi význammi ako napr. rodisko, vlasť apod. Vzniká tým previazanosť miesta s celkovým historickým kontextom, s pocitom šťastia, nešťastia, radosti apod. S miestom súvisia teda i pocity človeka, ktoré mu pripisuje. Objekty územia sa nemôžu charakterizovať len z pohľadu ich existencie, ale ich funkcia celku (napr. škola je viac ako len miesto vzdelávania, pretože sa s ňou viažu unikátne významy pripisované konkrétnymi ľuďmi). Dôležité je či miesto pôsobí podnecujúco, či pôsobí stimulujúco alebo deprimujúco. Územie je spojené s vedomím človeka, viaže sa s ním konkrétna história a pocity ľudí. Pri komplexnom skúmaní územia je potrebné uvažovať aj z individuálnymi pocitmi ľudí. Každá vec má pre konkrétnych ľudí konkrétne významy, pre ktoré sa rozhodujú žiť na danom mieste prípadne ho opustiť. V súčasnosti sa dostávajú do popredia aj také hodnoty územia ako estetika, ekológia, etika.
Anticipovanie konceptuálneho priestoru a prenos konceptuálneho priestoru do reality
Človek si vytváral a vytvára vo svojich predstavách novú štruktúru reálneho priestoru a mechanizmy na prevod konceptuálneho priestoru do reality pomocou praxe. Tento prevod nadobudol charakter právnych predpisov a noriem (napr. stavebné predpisy).