Komplexnosť a čas – novonastolené fenomény reality
Synergia odráža vlastnosť interakcie systému, akou je asymetrickosť správania systému pri transformačnom a kreačnom procese. Prejavom tejto asymetrickosti je pôsobenie zmeny mikroštruktúry na makroštruktúru a jednotnosť procesu na rôznych hierarchických úrovniach a v rôznych veľkostných mierkach. Synergia odráža najmä tie novoobjavené vlastnosti, ktoré sa označujú pojmami disipatívne/nesúvislé/ štruktúry, bifurkácie /rozštiepenie/ a fázové prechody. Fázový prechod – radikálne zmeny v makroskopickom stave systému v dôsledku zmeny určitých riadiacich parametrov a ich prechod za hranicu kritických hodnôt stability. Synergiu chápe ako proces tvorby nových kvalít. Efektívna informácia – pôsobí na vznik nových foriem, tieto vplývajú spätne na prostredie a zmeny v prostredí opäť na zmenu systému. Na tento mechanizmus tvorby informačnej príčiny v rámci odchýlky tvoriaceho spätnoväzbového procesu poukázal Marujama. Pre jeho tvorivý charakter ho nazval morfogenézou. Je to odlišný proces ako morfostáza, ktorá je riadená odchýlku rušiacou spätnou väzbou. Synergia dokazuje, že čas, zmena, evolúcia a história sú podstatné v anorganickom, organickom i sociálnom svete. FORMOVANIE SYNERGETICKEJ TEÓRIE
Slovo Synergia je gréckeho pôvodu a znamená súčinnosť, spoluprácu alebo spolupôsobenie. Z hľadiska ľudskej kultúry a civilizácie sa ním najčastejšie označovalo spolupôsobenie rozličných síl v smere jednotného výkonu a cieľa. Za protiklad synergického pôsobenia sa pokladalo antagonistické pôsobenie. Pojem synergie sa vzťahoval na funkčnú účelovosť. Trentowsky vyjadruje názor, že úsilie riadiaceho pracovníka nemôže byť efektívne bez pochopenia prirodzeného a spontánneho úsilia, náklonnosti a schopnosti jednotlivca. V súčasnosti je neobyčajne cenný a aktuálny prístup k synergií, ktorých odhaľuje vzťah človeka k spoločnosti. Je nevyhnutné vychádzať od človeka, ale držať sa spoločenských zákonov a usilovať sa pochopenie spôsobu podriaďovania individuálnych síl a procesov v riadení. V synergetickej metóde skúmania vystupuje náhodný činiteľ ( fluktuácia ) ako stimul kvalitatívnej zmeny bez ktorej by sa pôvodný stacionárny stav nemohol destabilizovať a umožniť vznik novej kvality. Samotný vznik novej kvality vedie k rýchlej kvalitatívnej zmene – k tvorbe novej štruktúry. Uvádza sa 6 druhov možných nových kvalít 1. VZNIK ČASOVÝCH ŠTRUKTÚR ( pôvodne v konštantnom režime pracujúci systém začne periodicky oscilovať v čase ) 2.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie