Nevyužitý potenciál Slovenska

Slovensko má veľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Využíva ich však nedostatočne. Devízové príjmy z cestného ruchu v niektorých krajinách Európy sa stali jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Príjmy Slovenskej republiky z aktívneho cestovného ruchu síce rastú, ale zároveň stále klesá percentuálny podiel turistov, t.j. tých zahraničných návštevníkov Slovenska, ktorí sa u nás ubytovali aspoň na jednu noc. Pokiaľ ide o počet návštevníkov, SR je na 97% krajinou tranzitnou, a nie cieľovou. SR naďalej zaostáva v rozvoji cestovného ruchu za susednými krajinami. Ekonomické aktivity cestovného ruchu sa podieľajú približne šiestimi percentami na HDP, čo je len na úrovni svetového priemeru. Vzhľadom na možnosti Slovenska takýto podiel pokladáme za dolnú hranicu.
K najzávažnejším problémom brzdiacim rozvoju cestovného ruchu na Slovensku patrí negatívny obraz Slovenska v zahraničí, slabá a neúčinná štátna propagácia. Demokratický svet dnes SR vníma ako krajinu s neustálymi problémami vo fungovaní štátu a nedemokratickými praktikami súčasnej vládnej koalície. Takýto obraz vyvoláva u potencionálnych návštevníkov pocit neistoty a obáv, a preto si Slovensko nevyberú za miesto dovolenkového pobytu.
V SR neexistuje stimulujúce podnikateľské prostredie pre cestovný ruch. Ceny vstupov sú vysoké, daňová zaťaženosť a úroková miera nemotivujú uskutočňovať doterajšie programy na podporu podnikania v cestovnom ruchu, zdroje sú málo efektívne aj preto, lebo je ich málo. Pritom chýbajú aj iné formy podpory podnikania, bežné vo vyspelých štátoch, napr. daňové úľavy, daňové prázdniny, subvencie, bezúročné pôžičky, garancie na poskytnuté úvery a pod.
Výsledkom svojráznej privatizácie prevažnej väčšiny zariadení cestovného ruchu je, že mnohé zariadenia vlastnia ľudia bez náležitej odbornosti a skúseností, čo sa odzrkadľuje v kvalite poskytovaných služieb.
Okrem znižovania počtu zahraničných turistov na Slovensku sa objavuje aj obmedzenie zahraničných investícií a nezáujem zahraničných investorov o podnikanie na Slovensku. Následkom je znížený prílev know-how a zaostávanie kvality infraštruktúry a služieb za vyspelými európskymi krajinami.