Obdobie 5. až 4. storočia p.n.l. bolo obdobím veľkého kultúrneho, politického a hospodárskeho rozkvetu gréckych miest, predovšetkým Atén. Vďaka priaznivej situácii sa tu mohli rozvíjať rozmanité formy kultúrneho a politického života a antickej demokracie. Takisto sa rozvíjala aj filozofia. Najvýznamnejšie osobnosti tejto filozofie boli Sokrates, jeho žiak Platón a Platónov žiak Aristoteles. Sokrates sa narodil v Aténach roku 470 p.n.l. Jeho otec Sofroniskos bol sochár a matka Fainerete bola pôrodná babica. Zomrel v Aténach roku 399 p.n.l., keď odsúdený na smrť vypil jed z bolehlavu. Súd ľudu ho uznal vinným z toho, že neverí v štátnych bohov, že zavádza nové náboženstvá a kazí mládež. Tento mudrc, na ktorého sa odvolávali všetky školy v Grécku, čo nasledovali po ňom, nenapísal nič a jeho žiaci vysvetľovali jeho učenie každý po svojom (veľmi plasticky ho načrtol Platón vo svojich Dialógoch). Sokrates vyhlasoval, že vie iba to, že nič nevie (sokratovská ignorancia alebo nevedenie). Keď delfská veštiareň vyhlásila, že niet múdrejšieho človeka od Sokrata, urobil medzi spoluobčanmi prieskum. Predstierajúc nevedomosť (sokratovská irónia), obratne sa ich vypytoval na ich vedomosti a cnosti, ktorými sa vystatovali. Takto zistil, že ľudia vlastne nevedia, čo si myslia a jeho otázky ich privádzali na cestu poznávania (sokratovská maieutika alebo duchovné pôrody). Tieto otázky sa týkali najmä mravných problémov, často boli zamerané na definovanie a ich vzťahu k poznaniu. „Nikto nie je vedome zlý“, je jedno z mála pozitívnych tvrdení, ktoré sa mu pripisujú. Hlásal, že pozoruje znamenie, ktoré mu určité činy zakazuje (Sokratov daimanion). Bezpochyby to bol jeden z dôvodov obžaloby, ktorú na neho podali. Druhým bol pravdepodobne úspech, ktorý dosiahol u aristokratickej mládeže, čo ho chodila horlivo počúvať (Alkibiades, Kritias, Platón). Ale v krúžku jeho poslucháčov boli aj mnohí iní žiaci, ako napr. Antisthenes, ktorý bol na čele kynickej školy, Euklides, zakladateľ kynickej školy, Aristippos z Kyrény a iný. Platón bol významný predstaviteľ objektívneho idealizmu v dejinách gréckej filozofie. Narodil sa v Aténach roku 427 p.n.l. v aristokratickej rodine. Chcel sa zapojiť do politického života, ale sklamala ho nespravodlivosť vlády tridsiatich tyranov a takisto nespravodlivosť demokratickej opozície, ktorá poslala na smrť Sokrata. Podnikol veľkú cestu do Egypta, Kyrény, Sicílie a Talianska a po návrate založil Akadémiu.