Zomrel v Aténach roku 347, prv ako stačil dokončiť svoj posledný spis Zákony. Platónovo dielo tvoria filozofické dialógy. Každý z nich vychádza z určitej otázky a nastoľuje celkový pohľad na ňu, no autor dosť často necháva na čitateľovi, aby si sám urobil záver. Východiskom Platónovho učenia bolo učenie o ideách. Nazdával sa, že okrem sveta vnímateľného zmyslami existuje ešte svet ideí, ktorí je hierarchicky usporiadaný a na jeho vrchole je dobro ako najvyššia idea. Podľa Platóna boli idey večné, nemenné a nehmotné podstaty, ktoré mohol pochopiť iba rozum, ktorý sa vymanil zo zmyslových vnemov a povzniesol sa k čistému mysleniu. Ľudská duša pochádza zo sveta ideí a preto poznanie je iba rozpamätávaním sa. Platón tak postavil proti sebe dva úplne rozličné svety. Platónove dialógy môžeme rozdeliť do troch období tvorby: ranné, klasické a neskoré. Prvé práce v rannom období sú charakteristické pokusom udržať kontakt s filozofiou a Sokratovým dialektickým štýlom. Medzi diela ktoré zaraďujeme do rannej tvorby patria: Charmides (pokus definovať striedmosť), Lysis (diskusia o priateľstve), Protagoras (cnosť sa dá naučiť) a Ja o republike (diskusia o spravodlivosti). Diela klasickej a neskorej tvorby odrážajú Platónov vlastný filozofický vývoj, aj keď Sokrates naďalej zostáva hlavnou postavou v mnohých dialógoch. Do klasickej tvorby zaraďujeme: Gorgias (morálne otázky), Ospravedlnenie (Sokratova obrana), Phaedo (scéna Sokratovej smrti), Symposium (oslava krásy a lásky) a Republika (detailná diskusia o podstate spravodlivosti). Do neskorej tvorby patria: Parmenides (kritika teórie vzniku), Philebus (vzťahy medzi radosťou a dobrom), Timaeus (prírodné vedy a vznik sveta) a nedokončené Zákony (politické a sociálne otázky).

Aristoteles sa narodil roku 384 p.n.l. v Stageire. Jeho otec bol priateľ a lekár Amynta II., macedónskeho kráľa. Ako sedemnásťročný prišiel roku 367 do Atén a vstúpil do Platónovej Akadémie, keď zostal dvadsať rokov – až do smrti svojho učiteľa. Stal sa vychovávateľom Alexandra Veľkého a neskôr sa opäť vrátil do Atén kde založil filozofickú školu a knižnicu. Po smrti Alexandra Veľkého v roku 323 p.n.l. sa pre Aristotela začali zlé časy. Bol obžalovaný z bezbožnosti a utiekol z Atén. Krátko na to, roku 322 p.n.l., zomrel.
Aristotelove dielo je obrovské. Začal písať ešte počas Platónovho života, čo má za následok, že sa v jeho dielach vyskytujú niektoré podobnosti štýlu s Platónovým. V Aristotelových dielach však nenájdeme dialóg, pretože boli určené na prednášanie v škole.