Jeho práce možno rozdeliť na: logické práce, prírodno–filozofické spisy, metafyzické práce a etické a sociálne práce. Rozdelil filozofiu na dve časti: teoretickú, kam zaradil fyziku, matematiku a metafyziku a praktickú, kam zaradil etiku, politiku, ekonómiu a poetiku. Aristoteles je zakladateľom logiky. Sám ju však nepovažoval za vedu, ale len za nástroj rozvíjania ostatných vied. V metafyzike sa výrazne vzďaľuje od Platóna. Namieta, že podstata vecí sa nenachádza mimo hmotných predmetov ako nezávislá a večná idea, ale je v nich obsiahnutá. Kládol si aj otázku, čo je prvou príčinou pohybov vo svete a odpoveď nachádzal v prvom hýbateľovi. Ďalej bol presvedčený, že všetky telesá nášho sveta sa skladajú zo štyroch základných prvkov: zem, voda, oheň a vzduch. Nadraďoval dušu nad telo a vykladal ju ako zdroj organizácie a aktivity. Rozlišuje tri formy duše: vegetatívna, zmyslová a rozumová. Rozum delil na receptívny a činný. Bol presvedčený, že rozličné formy činnosti majú okrem svojich zvláštnych cieľov jeden spoločný – konečný cieľ. Konečným cieľom je dobro. Ľudské cnosti rozdelil na etické a dianoetické. Pre určenie cností mal veľký význam pojem stredu. Aristoteles sa venoval aj posudzovaniu vlád v štáte. Delil ich podľa všeobecného prospechu na tyraniu, oligarchiu, demokraciu, monarchiu, aristokraciu a politeu. V celých dejinách filozofie je len málo filozofov, ktorých vplyv sa vyrovná vplyvu Aristotelovej filozofie. V mnohých základných otázkach ho považovali za najvyššiu autoritu a jeho myšlienky zapôsobili na mnohých mysliteľov veľmi inšpiratívne.