Nemá entuziazmus a vodcovské schopnosti priebojnosti. Je len škodou pre stranu. Je tu rovnako predpoklad – vidíme ho i tu na Slovensku dnes – že ľudia skôr dôverujú osobe dávno známej a overenej, ktorá už istú časť práce vykonala. Nový človek sa prebíja ťažko, ale pokiaľ sa mu to podarí, je jeho úspech raz tak veľký, ako bola nedôvera k nemu. Weber v dosť rozsiahlej časti ukazuje na príkladoch, ako funguje tento systém spojenia bohatstva, moci a vlády. Ukazuje to na príklade historicko-politického usporiadania Anglicka a USA. Podrobnosti sú príliš upäté na konkrétne krajiny a nie je až také dôležité poukázať na detaily ich politických systémov a spôsoby vlády. Vystupuje tu však kontrast medzi anglickým „leadrom“ a americkým „bossom“. Kým Angličan má za úlohu verejne vystupovať a verejne pracovať, Američan pracuje potichu a dokonale. Obaja však majú jeden cieľ a tým je MOC. Výrazne tu ešte vystupuje problém zmeny úradníkov zo zmenou vlády. To už dnes nefunguje ani v USA a ani v inej spomínanej krajine – u nás zatiaľ áno. Úradníci majú robiť svoju prácu na základe ich vzdelania a odbornosti.. ale o tom sme už vraveli.
Ako poslednú krajinu si zobral Weber pod drobnohľad Nemecko, kde taktiež vysvetlil historicko-politické usporiadanie i z jeho kladmi a nedostatkami. Tu nachádza niekoľko špecifických odlišností, ale skôr to pripisujem jeho osobnému vzťahu k tejto krajine a tým aj jeho menej kritický prístup, ktorému vo väčšej či menšej miere chýba rýdza súdnosť. Poukazuje na dosť „mŕtvu“ atmosféru v ríšskom sneme a nudu v parlamente. Všetko je naprogramované a statické. Je práve revolúcia a tak sa očakáva zmena k lepšiemu – dynamickejšiemu systému. Za celú rozsiahlu časť knihy vraví pravdepodobne dosť výrazne týchto zopár viet M.Webera:
Existuje dilema: demokracia s vodcami a s „mašinériou“, alebo demokracia bez vodcov, t.j. panstvo „politikov s povolania“, ktorí na to nie sú povolaní, čiže chýbajú im vnútorné charizmatické kvality, práve vďaka ktorým sa človek stáva vodcom. Naznačuje aj niektoré riešenia problémov vznikajúcich vládou bezvodcovskej demokracie. Po celom výklade a porovnaní týchto troch typov demokracie prichádza k záveru, že v dobe, kedy on píše svoju prednášku ešte nie je známe, akým smerom sa bude politika ako povolanie uberať. Pýta sa, či sa vytvoria podmienky pre skutočne politicky nadaných ľudí, alebo sa bude len „žiť z politiky“ ako je to mnoho krát aj dnes – teda úradnícka vláda.