Weber varuje, že pokiaľ vstupujú ľudia do politiky, majú sa pripraviť na viac sklamaní, ako si dokážu pred týmto vstupom predstaviť. Plynulo tu prechádza k otázke, aký má vlastne politik byť a čo človeku poskytuje politická funkcia. Zdá sa, že mu poskytuje najme moc či pocit moci. Z mocou sa však zväčša spája aj zodpovednosť. Ako sa vyrovná však človek s touto mocou teda s možnosťou vládnuť iným. Tu sa vynára otázka etiky. Teda ako sa človek zachová vtedy ak má v rukách moc. U politika máme hľadať tri kvality:
- Zanietenosť pre dajakú „vec“ – teda – vecnosť. Weber však taktiež upozorňuje, že ak tomuto zmyslu pre vec a konaniu chýba zmysel, tak celé je to zamerané do prázdna. Lebo len zanietenosťou sa nedá dokázať nič!
- Ako sme už upozornili, ďalšou kvalitou je zodpovednosť za vec a činy ktoré v tejto súvislosti konáme. - K predošlej kvalite nám dopomáha taktiež kvalita zvaná – odhad ale najmä kvalita zvaná aj odstup – od ľudí i vecí - , pretože ak je nám vzdialený potom sme ako politik pravdepodobne skončili. Odstup patrí však – viac menej – vyzretým politikom. Mladým je skôr na obtiaž.
Veľkým nebezpečenstvom je pre politika taká malichernosť, akou je márnivosť. Weber ju nazýva „smrteľnou nepriateľkou politika“. Prečo?, to sa pokúsime ukázať. Ak sa politik neoddá službe veci a neberie na zodpovednosť svoje činy, ale naopak len baží po moci a jediné čo ho zaujíma je to, či a ako sa páči a čo sa o ňom pozitívne vraví, potom nemá zmysel nič z toho čo robí. Je len márnivý – teda – jeho prioritou je vystúpiť do popredia. Politik a politika moci sú márnosťou a márnivosťou.
Dostávame sa k samotnému problému etiky v politike. Weber sa pýta polemickou otázkou...
Je etika v politike, alebo tieto dve veci sú nezlučiteľné? Napr. z toho dôvodu, že politika pracuje „ s mocou, za ktorou stojí násilie? Je pozoruhodné, ako sa dá ukázať nezlučiteľnosť klasickej kresťanskej morálky a morálky politiky. Ak by sme konali napr. podľa písme v politike, potom by sme ako štát, kráľovstvo či iná spoločenská štruktúra rýchlo skončili.
A čo s povinnosťou k pravde? Na túto otázku odpovieme v zopár slovách či vetách.
Každé konanie určujú:
- alebo etické presvedčenie
- alebo etická zodpovednosť.
Obe sú však voči tej druhej v opozícii. Ak však použijem – ako politik – prvú cestu, rýchlo prídem na to, že to nie je tá správna. Buď ju opozícia – iný štát napr. – rýchlo využije, alebo sa celý svet zmení na raj dobrých a spravodlivých.