A tak, ako je text značený, tak bude volený i môj postup pri rozbore textu a samozrejme aj môj názor a mieru pochopenia textu.

Časť č. 1

V tejto časti ide o historickú neudržateľnosť hodnotiaceho súdu „dobrý“.
V úvode upozorňuje Nietzsche na viac-menej zbytočnú snahu, prehodnotiť morálku. Nietzsche vraví, že uvažujú nehistoricky pretože, ak by uvažovali skutočne historicky, nemohli by prehliadnuť ( Nietzsche to nazýva ) „historický duch“. Niekde pod týmto pojmom sa skrýva jeho vysvetlenie prečo je jeho Genealógia ( ja ju chápem ako prehodnotenie) morálky iná a lepšia, ako všetky doterajšie cesty hľadania riešenia otázky morálky samotnej.
Pozn. - Celá čítaná časť je presiaknutá dosť prudkými útokmi na kresťanstvo a v neposlednom rade na židovský národ ( ako pôvod kresť. viery), ktorý však uznáva z hľadiska jeho duchovnej sily.
Ako prvé berie na rozbor slovo „dobrý“. Pýta sa, kde sa vzal tento pojem. Ako nádejným sa mu javí pôvod tohto pojmu vo vrstve ľudí, ktorá vytvorila pojem „dobré“ len z toho dôvodu, že im vyhovovali. Preukazovatelia dobrých skutkov ( Nietzsche ich nazýva neegoistické ) boli kŕmený klamným zdôvodnením, že výhodnosť „konať dobro a byť dobrý“ je ich výsadou! Časom sa však dôvody stratili a zabudli a tak „dobro“ a konanie dobra v - podobe neegoistických skutkov – sa stalo zvykom no v konečnom dôsledku omylom. To všetko z dôvodu ktorý – ako sa zdá – objavil práve Nietzsche. Dôvod ? Nie pre prospech niekoho bol „vynájdený“ pojem „dobro“, ale naopak ! Dobro a dobré vytvorili „dobrý“ – to však u Nietzscheho predstavuje: mocných a neobmedzených vládcov a zároveň tvorcov pojmov. Práve týchto pár géniov preniklo k poznaniu, že z pozície svojej „moci“ môžu určovať hodnoty. Nie prospešnosť a účelnosť, ale hodnota. Na prvý pohľad som mal pocit, že najvhodnejšou vetou na okomentovanie by bola fráza „ účel svätí prostriedky“. No po prečítaní som pochopil, že je na míle vzdialená myšlienke v texte vyslovenej. Prečo?
I keď si Nietzsche skutočne mnohokrát nevyberá prostriedky ktorými sa moc dosahuje, som presvedčený o tom, že ten kto pochopí jeho dielo ako „bibliu násilia a rasizmu“, ten ho nepochopil ani zďaleka tak, ako si to sám Nietzsche prial. Z celého tohto textu ( ešte sa k tomu dostaneme ) je cítiť takmer nenávisť k židom, ale – o tom sa vraví zriedkavejšie – ani k Nemcom nemá mnohokrát lichotivé slová – „Nemec....poslúcha príkazy. Vyhovuje to jeho prirodzene lenivému intelektu“. Nie teda v nenávisti židov, ale v opovrhovaní kresťanstvom je pôvod Nietzscheho kritiky ba až nenávistných slov voči židom a ich národu..