Osobne sa však domnievam, že na podrobnú analýzu by sme potrebovali omnoho viac času i priestoru. No ani tým by nebolo zaručené správne pochopenie myšlienok, ktoré skrsli v hlave geniálneho človeka menom Nietzche.
Čo povedať na záver o Nitzschem.. Ak budem vravieť za seba, musím najskôr uviesť fakt, že som dielo F.W.Nietzscheho prečítal z veľmi malej časti a aj to útržkovito. Postupom času však začínajú jednotlivé diely mozaiky myšlienok ktoré vložil do svojich diel zapadať do seba. Som hlboko presvedčený, že spoločným úsilím filozofov a študentov filozofie sa podarí nájsť tú pravú myšlienku Nietzscheho diela, ktorá z môjho pohľadu zostáva niekde hlboko v jeho diele a je stále skrytá našim schopnostiam. I sám Freud napísal o Nietzschem, že „poznal sám seba viac, ako ktokoľvek iný...“. Stále mám pocit, že ľudia, ktorí preniknú príliš hlboko do duše ľudí, majú problém vôbec opísať to, čo sa v nej skrýva a nieto ešte to, ako využiť tento potenciál v kolektívnom merítku. Nietzscheho ponímanie vôli k moci je blízke Dostojevského ponímaniu vzťahu zločin a trest. V Dostojevského diele vystupuje taktiež otázka, či je človek dosť veľký a silný na to, aby vládol neobmedzene nehľadiac popri tom na prostriedky získania a udržania vlády... čo v mnohom pripomína Nietzscheho ponímanie vôle k moci. Koniec koncov Nietzsche sa nijak netajil svojim obdivom k Dovstojevského dielu i osobnosti.
Na to, aby som mohol podať o Nitzscheho živote, diele a vzťahu jeho života k dielu, by som potreboval niekoľko desiatok strán.. Ak sa však v Nietzscheho diele skutočne skrýva myšlienka o ktorej sa dá povedať, že je ukrytá hlboko „pod povrchom textu“, potom je tu nádej na skutočne zmysluplné dielo o srdci Nietzscheho filozofie. O tom však nemôžem písať v seminárnej práci, ktorá má určitý obmedzený rozsah. Priznávam sa, že ma Nietzsche fascinoval svojimi odvážnymi, novými a provokatívnymi myšlienkami. Rovnako jeho húževnatosť pri snahe podať svetu svoje presvedčenie. Je to nepochopený človek o ktorého genialite nepochyboval nikto ani v dobe kedy žil. Cesta k plnému pochopeniu a správnej interpretácii jeho myšlienkového sveta je však tŕnistá a možno dlhšia, ako si dokážeme predstaviť. Možno sa nájde niekto, kto bude počúvať Nietzscheho hlas a vydá sa na cestu pred ktorou varoval sám Nietzsche. Už za svojho života vedel, že bude nepochopený a nepochopený bude aj dlho v budúcnosti. dočítal som sa i to, že mal hrôzu z nepochopenia a najmä zo zlého výkladu svojho diela. Toho sme boli svedkami počas druhej svetovej vojny.