a teda touto silou ( jedná sa o magnet, ktorý skryjeme v dlani) prekoná silu miliárd ton hmoty našej planéty? Aby sme videli význam viacerých rozmerov, pokúsim sa ukázať, ako sú zodpovedné za slabú gravitáciu a silu iných síl. Náš vesmír je plochý pričom nad ním sú zvinuté ostatné rozmery. Všetky sily, okrem gravitácie, sú uväznené v našom vesmíre. Teda v bráne. Gravitácia je tou silou, ktorá sa ako jediná dostáva i mimo bránu a preto sa jej sila rozptyľuje a nám sa javí ako veľmi slabá. Brána je vesmír, v ktorom žijeme a napriek tomu, že brány sú k sebe nesmierne blízko – cca niekoľko milimetrov – my sa k nim nikdy nepriblížime ( vrátane síl, ktoré sú uzavreté v bráne nášho vesmíru). Teória, ktorá vraví, že brány sú pre seba neviditeľné vraví i o takej udalosti akou je big bang. Vedci Steinhardt a Koury sú toho názoru ( a Hawking vo svojej knihe túto tézu nevylučuje ), že big bang mohol byť zrážkou takýchto dvoch brán. Hawking vo svojej knihe prirovnáva zasa vznik bránového sveta vzniku bubliniek pary vo vriacej vode.. A náš vesmír je na povrchu takejto bubliny. Aby som to ešte trochu skomplikoval, pridám tvrdenie, že práve na takomto – pre nás 4 rozmernom – povrchu bubliny môže byť zapísaná informácia o stavbe vesmíru a jeho zákonoch – TOE – a to formou, akou je zapísaný trojrozmerný obraz na holograme (teda dvoj rozmernej ploche).... Táto fikcia je vysoko špekulatívna a uvádza nás na cestu, ktorá už nesúvisí priamo z M-teóriou – teda – teóriou brán. 3.3. Čo si myslím ja – III.

V tomto prípade by som dal prednosť priznaniu, že preferujem odpoveď typu: „ nič si pre istotu nemyslím“. Skutočne je ťažké preniknúť do tak hlbokých úvah o povahe vesmíru a hmoty. Pokiaľ pridám k tomu najnovšie poznatky publikované v roku 2002, že 95% hmoty je pre nás neviditeľnej a nedostupnej, tak som skutočne očarený tým, koľko má pre nás nielen vesmír, ale aj svet a konkrétne svet vedy, pre nás pripravených prekvapení. S. Hawking píše „ aj keby sme skutočne objavili TOE, človek stále neprestane hľadať a objavovať, pretože je to jeho najzákladnejšie poslanie“. Áno! Tak s týmto výrokom súhlasím. Nemôžem sa ubrániť potrebe povedať môj pohľad na túto túžbu ľudstva. Mnoho skeptikov je toho názoru, že človek sa zničí sám. Osobne tento názor nezdieľam, pretože mám vnútorný pocit, ktorý mi našepkáva, že pud sebazáchovy nie je vlastný len väčšine ľudí, ale i ľudstvu ako celku. Preto, pokiaľ nás nezastihne nečakaná vesmírna katastrofa, nepredpokladám samozničenie ľudstva. Človek je už dávno dostatočne uvedomelý na to, aby bol sám sebe záhubou. Presvedčili ma o tom dve svetové vojny. Najstrašnejšie zabíjanie v dejinách, ale i najväčší pokrok v dejinách ľudstva.