Úvahy o tom, ako nám poslúžia pri tvorbe odolnejších, dlhšie žijúcich či zdokonalených jedincov, by som pre túto dobu – ponechal - stranou a v tomto ohľade predal žezlo do rúk etikom, ktorí rozhodnú nakoľko sme či nie sme kompetentný upravovať informácie, ktoré sa rozvíjali milióny rokov. O tom, či je to technicky možné, dnes už nie je pochýb. Ak to málo nevieme, tak sa spravidla rýchlo naučíme. Nezostáva mi nič, len nádej, že Hawkingova poznámka o možnosti naučenia sa jazyka za pár minút je blízkou budúcnosťou.. Bolo by to príjemným rozšírením mojej informačnej schopnosti vstrebávať nehmotné, ale nesmierne dôležité substancie zvané informácie.








ZÁVER

Hawkingova kniha – vesmír v orechovej škrupinke – bola pre mňa skutočne zaujímavým, i keď nie príliš ľahkým čítaním. Problémy, ktoré autor popisuje a rozoberá sa považujú u väčšiny ľudí za hru príliš bujnej fantázie. Krása je v tom, že táto fantázia prináša výsledky v podobe empirických dôkazov. Rovnako je zodpovedná za nový pohľad na vesmír a hmotu. Pri čítaní knihy som narazil na niekoľko prekážok, cez ktoré sa mi – i napriek enormnému úsiliu – nepodarilo prekročiť. Prínos knihy by som videl v priblížení zložitých objavov a teórií bežnému čitateľovi – i napriek popisovaným komplikáciám – a rovnako v dobrom podaní. Obrazová časť je štrukturovaná dobre, avšak jej názornosť by sa dala kde – tu napadnúť. Celkovo mi bola kniha sympatická. Ako jeden z dôvodov som už uviedol absenciu rovníc, ktoré by zbytočne zaťažovali čitateľa. Rozsah knihy bol príjemný a čitateľnosť dobrá. S. Hawking, ako jeden z najväčších autorít dnešnej vedy dokázal napísať knihu, ktorá prináša poznatky do každého kúta sveta nehľadiac na vzdelanie či sociálne postavenie čitateľa. Význam jeho práce je nedoceniteľný. Udivuje ma jeho nadšenie a energia. Pri jeho zdravotnom stave je zázrak, že dokáže písať knihy a vedecky pracovať a to všetko v závratnom tempe. V mojej práci som niekoľko krát vybočil z línie, ktorá sledovala kapitoly knihy – vesmír v orechovej škrupinke -, ale nepovažujem to za nedostatok. Prinieslo to svoje ovocie a verím, že práca ktorú som napísal má aspoň informatívny charakter. Prínos mojej práce je otázny v tom zmysle, že neviem posúdiť, či je zhodnotenie niektorých kategórií dostatočné a v takej miere, že sa dá vravieť o skutočnom prínose či akej takej polemike. Námietky k práci autora knihy nemám, pretože som toho názoru, že ovláda tému lepšie ako ja. Pýtať a odpovedať môžem len na otázky – čo som sa aj pokúsil – ktoré sa týkajú kategórií a ich zmeny použitia v novej vede. Tá nám vytvára svet, ktorý si musí vytvoriť vlastný jazyk, ktorý bude používať pri vlastných výskumoch. Pri kontakte s „civilizáciou“ bude musieť preložiť výdobytky do jazyka, ktorému rozumie väčšina ľudí.