Einsteinovo zavedenie relativity do pojmového aparátu astronomických vied rozpútalo búrku pokroku v ktorej sa „zmietame“ dodnes.

1.1. Všeobecná a špeciálna teória relativity

Stephen Hawking si nesmierne váži prínos týchto dvoch Eisteinových prác do vedomostného fondu ľudstva. Vedecké kapacity dostali do rúk nástroj, ktorý je základom a prostriedkom na budovanie nových teórií. Ich dokazovanie je potom v rukách ich žiakov či nasledovníkov. Hawking nemusel čakať na overenie Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Tá bola overená absolútne bezchybne v r. 1919 v západnej Afrike, kedy britská expedícia pozorovala mierny ohyb lúčov vyslaných z hviezd prechádzajúcich v blízkosti slnka za úplného zatmenia. Vravíme o všeobecnej teórii relativity pretože do tej bola už zakomponovaná i gravitácia. Čo sa týka samotnej knihy, v tomto bode je to viac menej stavanie základov, na ktorých stavali celé generácie vedcov a rovnako i sám Hawking. 1.2. Časopriestor a kozmologická konštanta

Tu by som rád podotkol, že je tu mnoho pojmov, ktoré sa nedajú obísť. Ak by sa tak stalo, skôr či neskôr by sme boli nútení sa k nim vrátiť. Preto ešte upresním pojmy časopriestor a (bližšie aj ) kozmologická konštanta.

1.2.1 Časopriestor

Pojem časopriestor je pojmom teoretickej fyziky a pojmom výlučne 20-teho storočia. Vytvoril ho už známy Einstein a použil ho pri popisovaní reality. Pre účely skúmania vesmíru by sme jednoducho z pojmami čas a priestor príliš neuspeli. Čas a priestor nejestvujú oddelene, ale sú akýmsi spoločenstvom uzavretým v pojeme časopriestor. Ten sa dá ohýbať, kriviť či dokonca zauzľovať. Je flexibilný, na rozdiel od pôvodného priestoru a času, ktoré boli absolútne. Dnes máme čas aj priestor jednoducho relatívny a nazvali sme si relativistický model – časopriestorom. To je javisko na ktorom sa odohrávajú celé dejiny vesmíru od veľkého tresku ( ktorý do tohto pojmu nespadá )

1.2.2. Kozmologická konštanta

Je to veličina, ktorú zaviedol sám veľký a – pre mnohých neomylný – A. Einstein. Nie preto, že by mu nevychádzali jeho rovnice, práve naopak. Zaviedol ju pre vlastné presvedčenie, že vesmír – aspoň ten viditeľný – sa nemôže rozpínať či zmenšovať. Pre Einsteina bolo to, že vesmír je statický, alfou a omegou. Bola to axióma, ktorej sa nemienil vzdať ani za cenu vymyslenej konštanty. Tú neskôr – po Hubble-ovom objave – vyhlásil za svoj najväčší omyl v živote. Ako však upresňuje Hawking , kozmologická konštanta môže reálne existovať a mať aj reálnu hodnotu. Kozmologická konštanta slúžila na to, aby vytvorila odpudivú silu k príťažlivej sile hmoty, ktorá vychádzala Einsteinovi z rovníc. Hawking vraví, že hmota rozpínanie – vesmíru – pribrzďuje, pričom „energia vákua“ ho naopak urýchľuje.