Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stephen Hawking Vesmír v orechovej škrupinke; Otázky, odpovede, dôsledky...
Dátum pridania: | 31.07.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | emils | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 105 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 17.9 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 29m 50s |
Pomalé čítanie: | 44m 45s |
Pojem čas u Newtona bol absolútny – o čom sme už vraveli – a preto nespĺňal podmienky, ktoré sú potrebné a boli objavené v teórii relativity. Tam bola spravená korekcia, ktorá posunula ľudstvo krok vpred. No a ďalším krokom bol Stephen Hawking a jeho názory na čas, ktoré prezentuje počas svojho života a naposledy upravené sú práve v knihe „vesmír v orechovej škrupinke“. 2.2. Počiatok a koniec času
Obrovským pokrokom bol dôkaz o singularite – pre mňa tiež prekvapením -; o singularite v tom zmysle, že vesmír musel mať začiatok, ktorý sa rovnal aj začiatku času. Toto bolo skutočne závažné tvrdenie, ale bolo skutočne matematicky dokázané a uznané. Dnes je teória vzniku a zániku času prijatá za platnú a čaká sa na niekoho, kto by mohol priniesť dôkaz pre iné tvrdenie... Priznám sa, že v tomto bode som zostal absolútne bezradný, pretože k tomu, aby Hawking vysvetlil časovo-priestorové súvislosti, musel sprvu vysvetliť to, ako by bolo možné nájsť cestu z mikrokozmu do makrokozmu – inak povedané – ako spojiť kvantovú mechaniku s časopriestorom. Do toho vstupuje, hmota, energia, gravitácia a množstvo iných síl a substancií. To všetko bolo nad moje sily. Veta - „ IMAGINÁRNY ČAS. Ktovie, koľkí z 9 000 000 Hawkingových čitateľov by si trúfli povedať, že týmto slovám porozumeli....“ – dostatočne jasne vystihuje „jasnosť a stručnosť“ s akou sa takéto problémy časopriestoru dajú vysvetliť. Preto sa pokúsim zaujať stanovisko k problému, ktorý ma zaujal. Sú to tzv. čierne diery – rovnako obľúbené u Hawkinga, ako aj u mňa... 2.3. Čas a informácie vs. čierne diery
Neviem, nakoľko bude táto kapitola súvisieť s časom, avšak mňa zaujala práve stratou či zachovaním informácií v blízkosti či priamo v čiernej diere. Ide tu o problém pohlcovania informácií čiernou dierou. Priamy dôkaz či pozorovanie čiernej diery nemáme. Vieme však, že blízko nej sa nachádza niečo, čo poznáme pod pojmom horizont udalostí. Je to hranica, za ktorou sa končí nám známy priestor a čas a za ktorú sa nedostane - zo sféry „moci“ čiernej diery - nič. Čas rovnako prestáva platiť za horizontom udalostí. Prečo tomu tak je, je vysvetlené asi takto: „....z dôvodu obrovského zakrivenia časopriestoru hmotou a príťažlivou silou čiernej diery...“ S týmto problémom súvisí strata informácií. Čierna diera „pohlcuje“ svojou príťažlivosťou všetko, čo sa dostane za horizont udalostí. To znamená, že pohlcuje isté množstvo informácií. Otázka je tu postavená relatívne zaujímavo. Strácajú sa nenávratne tieto informácie. Na základe hypotézy Hawkinga, je reálna možnosť, že sa čierne diery „vyparujú“ teda, že miznú.
Zdroje: Hawking S.: Vesmír v orechovej škrupinke. Bratislava: Slovart, 2002, Hawking S.: Stručné dejiny času. Bratislava: Alfa, 1991, Greene B.: Elegantní vesmír. Praha: Mladá Fronta, 2001, Grygar J.: Vesmír jaký je. Praha: Mladá Fronta, 1997, Dubnička J.: Čas a Kauzalita. Bratislava, 1986, Hledání paralelních světú. In: 100+1 zahraniční zajímavost, roč. 39, 2002, č. 24, A svět je o kus dál. In: 100+1 zahraniční zajímavost, roč. 39, 2002, č. 24, Vesmír plný strun. In: 100+1 zahraniční zajímavost, roč. 38, 2001, č. 23, Hawkingov hviezdny posol. In: Quark, roč. 8, 2002, č. 9, Cyklický Vesmír?. In: Quark, roč. 8, 2002, č. 8