Pokrok vo výskume elementárnych častíc nám denne prináša poznatky, ktoré sa hemžia novými informáciami o neurčitosti, konštantách, kvarkoch či leptónoch.. Preto je jazyk vedy celkom iným jazykom, aký sa používa v bežnej konverzácií. Už niekoľko filozofov 20-ho storočia upozornilo na to, že jazyk vedy sa nemôže donekonečna používať v rovnakej rovine ako jazyk bežný.. Čas je pojem, ale jeho zdanlivá jednoduchosť – ako pojmu – je vyvážená neskutočnou komplikovanosťou – ako vedeckej a filozofickej kategórie. 3. TOE – Theory of Everything – dvaja kandidáti?

Teória všetkého je snom mnohých vedcov. Už sám Einstein zasvätil veľkú časť svojho života hľadaniu takejto všetko vysvetľujúcej a opisujúcej teórie. I napriek nedostatku informácií. I autor knihy - vesmír v orechovej škrupinke – Stephen Hawking sníva o veľkom triumfe v podobe objavenia teórie všetkého. Doteraz sa spravil výrazný pokrok pri „spájaní“ teórií síl. Našli sme spojitosť medzi elektrinou a magnetizmom či časom a priestorom no stále sa nám nedarí príliš spojiť základné vedy – astronómiu ( konkrétne teóriu relativity ) a fyziku elementárnych častíc. Je paradoxom, že samostatne sú teórie prepracované a dokázané i funkčné. Problém je však v prepojení makro a mikro kozmu, ktoré je nevyhnutné pre vytvorenie teórie všetkého. No a na túto teóriu máme niekoľko „kandidátov“. Ja uvediem „dvoch“ z nich. Je to teória super strún a bránová teória - presnejšie M-teória. I napriek tomu, že sa nejedná o dve samostatné teórie, ale len o varianty tej istej „kandidátky“ na TOE, popíšem a vyvodím závery z oboch – a to, ako zvyčajne, v závere tejto kapitoly. 3.1. Vesmír plný strún.

Obe menované teórie sa odvolávajú na možnú existenciu viacerých rozmerov. Teda – nie tri resp. štyri, ale 10 až 11 (!). Vrhnem sa však na vysvetľovanie postupne. Tri rozmery máme všetci „v malíčku“ všetko má určitú dĺžku, výšku, šírku (hĺbku). Ak k týmto trom rozmerom pridáme čas, vznikne nám štvrtý rozmer, o ktorom bola už reč a ním je časopriestor. Ďalších 6 či 7 rozmerov je „zvinutých“ do tak malých priestorov, ktoré sú pre nás - pri našej súčasnej úrovni poznania - nedostupné. Aby sme sa k super strunám dostali, musíme sa prebrodiť štruktúrou hmoty. Zoberme si za vzor kovovú guľôčku. Tá sa skladá z molekúl. Každá molekula sa skladá z atómov toho či oného kovu, ktorého štruktúru poznáme z periodickej sústavy prvkov. Atóm sa delí na jadro a elektróny. Jadro atómu zasa na protóny a neutróny. Tie sa skladajú s kvarkov. Tie sú spolu s elektrónmi elementárnymi ( teda základnými ) stavebnými prvkami hmoty. Do tejto hĺbky sme sa prepracovali, ale len pomocou matematických výpočtov.