Cieľom každého zákonodarstva napokon má byť čo najväčšie šťastie pre čo najväčší počet ľudí. Bentham bol presvedčený, že slobodu nemožno chrániť bez toho, aby nebola obmedzená. K tomu sú potrebné zákony zaručujúce bezpečnosť a rovnosť občanov. Východiskom tohto reformátorského záveru bol Benthamov názor, že „prehlásenie ľudských práv“ vo francúzskej revolúcii bolo fikciou, pretože nie je pravda, že by sa ľudia rodili slobodnými. Prirodzené práva, ktoré by boli pred štátom(občianskou spoločnosťou) nejestvujú. „ Idea prirodzenej spoločnosti je idea negatívna. Idea spoločnosti politickej je ideou pozitívnou“/2 Z tejto myšlienky Bentham vyvodil záver, že vecou, ktorá pramení priamo zo zdroja ľudskej prirodzenosti je záujem. „ Samostatnou, pôvodnou bunkou politickej spoločnosti nie je človek nadaný prirodzenými právam, ale homo oeconomicus, človek so svojimi hospodárskymi záujmami.“/3

Systém právnej vedy

Bentham je zakladateľom analytického smeru v právnej vede. V súvislosti s návrhmi na reformu právnej vedy prichádza s požiadavkou vymedziť dva prístupy k právu. Úlohou prvého, analyticky- opisného prístupu je skúmať otázku, čo je právo( expositive jurisprudence ). Druhý, kriticko- hodnotiaci prístup sa má zaoberať problémom, aké by právo malo byť( censorial jurisprudence ).
Vo Fragmente o vládnutí Bentham uvádza, že to, čo je právom v rôznych štátoch, je rozdielne, zatiaľ čo to, čo by ním malo byť, je do značnej miery totožné. K úvahám o hodnotiacich kritériách v práve pridáva návod na praktické konanie pre anglického mešťana: prísne dodržiavaj právo, ale hodnoť ho voľne. Bentham takto po prvý raz v právnom myslení nastoľuje jednu zo základných požiadaviek právneho pozitivizmu, ktorou je oddelenosť práva od morálky. Právo je prejav vôle suverénneho vladcu. Podstatou práva je príkaz, imperatív, ktorý je slovným vyjadrením tejto vôle. „ Právomoc, subjektívne právo, zákaz, povinnosť, zaväzok, dlh, dišpenz( oslobodenie od povinností ), exempcia, privilégium, vlastníctvo, bezpečnosť, sloboda- to všetko sú len zdanlivé podstaty, ktoré právo pri vhodnej príležitosti necháva vzniknúť a zaniknúť.“/4
Podľa Benthamových predstáv sa každý právny poriadok a každý právny inštitút skladá z najmenších, ďalej nerozkladateľných imperatívov. Sú to prvky štruktúy pozitívnych zákonov, prvky, na ktoré sa tieto zákony dajú rozložiť, aby boli zrozumiteľné.