Tým anticipuje potreby ašpirácie moderného demokratického štátu a kladie základy teórie štátu blahobytu.
Okolo Benthama sa zoskupila relatívne malá skupina demokratických teoretikov, tzv. filozofických radikálov, ktorí mali na britský liberalizmus a zákonodarstvo rozhodujúci vplyv počas celého 19. storočia. Najvýznamnejším členom tejto skupiny bol James Mill. Mill uvažoval o tom ako zabrániť zneužívaniu moci zo strany vlády a ako reformovať parlament, aby zodpovedal prirodzenému vplyvu stredných vrstiev. Štátnopolitické krédo filozofických radikálov sformuloval vo svojom príspevku pre Encyklopédiu vydanom v roku 1820 pod názvom O vláde.Účel štátu podľa Milla spočíva v tom, aby čo najúčinnejšie slúžil na zabezpečenie blahobytu občanov. K tomu je nevyhnutné zabezpečiť všeobecné hlasovacie právo, ktoré by na základe vlastníctva zaisťovalo účasť podstatnej väčšiny obyvateľov na prijímaní politických rozhodnutí. Tento Millov názor mal neobyčajne veľký vplyv na britskú verejnosť v desaťročí, ktoré predchádzalo veľkej parlamentnej reforme v roku 1832.

JOHN STUART MILL (1806 - 1873 )

Nachádzame u neho liberalizmus obrodený pragmatickým utilitarizmom. Je najstarším synom J. Milla , stúpenca J. Benthama. Vo svojich dvanástich rokoch študuje logiku a politickú ekonómiu. Mill postupne vypracúva ucelenejší variant utilitaristickej filozofie a preformulováva niektoré závery benthamistov. Hlavným filozofickým dielom je Systém logiky(1834). Medzi jeho ďalšie politické a ekonomické práce patria Základy politickej ekonómie(1848), O slobode(1859), Úvahy o zastupiteľskej demokracii(1861) a Utilitarizmus(1863).

Sloboda a autorita

Jednou z ústredných kategórii, ktorou sa Mill zaoberá vo svojom politickom učení, je sloboda. Predmetom jeho eseje O slobode nie je sloboda vôle, ale občianska alebo spoločenská sloboda, ako aj podstata moci, ktorú môže spoločnosť legitímne uplatňovať voči jednotlivcovi.
Cieľom ľudskosti je všeobecne dobro, vyjadrené v šťastí všetkých. Cesta k tomuto cieľu vedie cez liberálne zásady hospodárenia a vládnutia, pričom vláda ma zabezpečiť slobodu jednotlivcov. Mill bol nepriateľom abstraktných všeobecných pojmov. Sloboda podľa neho začína vedomím, vnútorným prežitkom človeka. Z toho vyplýva sloboda vedomia a vyznania, ale aj sloboda voľby povolania. Individuálny rozvoj je možný len vtedy, keď má človek možnosť viesť taký spôsob života, ktorý považuje pre seba za najlepší. Z toho rezoltuje nevyhnutnosť slobody myslenia a tlače. Pretože človek žije v kolektívoch, má aj slobodu zhromažďovania.
Boj medzi slobodou a autoritou Mill pokladá za najvýraznejšiu črtu najstarších dejín ( predovšetkým gréckych, rímskych a anglických ).