V tom čase však išlo o boj medzi poddanými a vládou. Sloboda znamenala ochranu pred tyraniou panovníkov, ktorých postavenie sa považovalo za nevyhnutne antagonistické vo vzťahu tým, ktorým vládli. Na ochranu slabších členov spoločnosti sa vymedzujú hranice, ktoré súvisia so získaním a uznaním určitých imunít nazývaných politické slobody alebo práva, neskôr známych ako ústavné kontroly. Pokrok prináša obdobie, v ktorom ľudia už nepovažujú nezávislú moc vládcov, ktorí mali záujmy protikladné k ich záujmom, za prirodzenú nevyhnutnosť.
Základný problém liberalistického zabezpečenia slobody v demokratickej spoločnosti Mill formuluje takto: „ Existujú hranice legitímneho zásahu verejnej mienky do individuálnej nezávislosti. Nájsť tieto hranice a chrániť ich pred prekračovaním je pre dobrý stav ľudských vzťahov rovnako nevyhnutné, ako ochrana pred politickým despotizmom.“/6
Sféra ľudskej slobody podľa Milla zahŕňa:
a.) vnútornú oblasť vedomia a vyžaduje slobodu svedomia v najširšom zmysle slova, slobodu myslenia a cítenia, absolútnu slobodu názoru na všetky otázky. Sloboda prejavu a tlačb.) e sa môže javiť ako niečc.) o odlišné, ale je rovnako dôležitá ako sloboda myslenia a v podstate je od nej oddeliteľná.
d.) slobodu konať tak, ako chceme, bez toho, aby nám v tom iní bránili, a znášať následky, pokiaľ svojím konaním nikomu neubližujeme, aj keď iní môžu naše konanie považovať za bláznivé, zvrátené alebo nesprávne.
e.) sloboda spolčf.) ovania, t. j. sloboda spájať sa na akýkoľvek účg.) el, ktorý nepoškodzuje iných, za predpokladu, že účh.) astníci spolku sú dospelé osoby, ktoré nikto nenútil a nepodviedol.
Mill vyhlasuje spoločnosť, v ktorej sa tieto slobody nerešpektujú, za neslobodnú. Jedinú skutočnú slobodu, ktorá je spoločným menovateľom všetkých uvedených slobôd, vidí v kantovsky chápanej slobode hľadať vlastné dobro vlastnou cestou ( pokiaľ sa nesnažíme ostatných obmedzovať v tom istom ). Z navrhovaného katalógu slobôd v danom období najväčšmi vyzdvihuje slobodu tlače, ktorá je jednou zo záruk proti skorumpovanej alebo tyranskej vláde. Jeho úvahy o slobode názoru a slobode diskusie sa vyznačujú zmyslom pre toleranciu a pochopením potreby vytvoriť demokratické prostredie. Vychádza z predpokladu, že nikdy nemožno mať istotu, že určitý názor je chybný. „ Predovšetkým je možné, že názor, ktorý sa nejaká autorita snaží potlačiť, popierajú jeho pravdivosť- sami však nie sú neomylní. Nemajú právo rozhodovať v mene celého ľudstva a zbavovať ostatných možnosti usudzovania.