referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Piatok, 27. januára 2023
Základná charakteristika vývinu filozofie
Dátum pridania: 12.10.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: n.i.a
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 752
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 5m 0s
Pomalé čítanie: 7m 30s
 

Nastane pochybovanie, údiv, nevedomosť.
-počiatok filozofovania (rozmýšľanie, premýšľanie) začína na hranici medzi skúsenosťou a odkrývaním toho, čo nie je prístupné našim zmyslom.
-s termínom filozofia sa prvý krát stretávame u Pytagora, neskôr u Herakleita a Sokrates mu dal význam, ktorý pretrváva dodnes.
-je to veda o najvšeobecnejších zákonoch, ktorými sa riadi bytie, ľudské myslenie i proces poznávania.
-poznáme 3 koncepcie vzniku filozofie:
1. mytogénnu ( prerastanie mytológie)
2. gnozeogénnu (gnozeológia- poznávanie)
3. mytogénno-gnozeogénnu (vytvára obraz sveta ako celku, zdôvodňuje miesto človeka v ňom, hľadá a vyjadruje prvopočiatok vecí pomocou pojmov).

ZFO- rieši vzťah bytia k vedomiu.
Na základe odpovedí na základné filozofické otázky, vzniklo niekoľko smerov filozofie:
1. materializmus-( prvoradá je HMOTA, svet je večný , materiálnej povahy, všetko vzniká a mení sa podľa vlastných zákonitostí.)
2. idealizmus, imaterializmus- (základ skutočnosti je IDEA, myšlienka , predstava, popiera reálne jestvovanie hmoty.)

ZFO sa zaoberá aj otázkou poznateľnosti sveta, tu sa vyčlenili 2 skupiny.
1. gnostici
2. agnostici- ( popierajú poznateľnosť sveta a ich postoj sa nazýva agnosticizmus.)

Podľa počtu prijímaných podstát poznáme smery:
1. monizmus ( jedna podstata)
2. dualizmus ( dve podstaty)
3. pluralizmus (množstvo podstát a princípov)


Základné filozofické disciplíny

1. ontológia- (grécke to on- bytie) je náukou o bytí. Pojem bytie (Parmenides) sa používal až do 17. storočia. Potom ho nahradil pojem ontológia. Parmenides chápal bytie ako niečo jediné, nedeliteľné, čo nikdy nevzniklo a nezanikne. V klasickej novovekej filozofii sa v ontológii okrem pojmu bytie rozpracúvajú aj kateórie ako skutočnosť, nevyhnutnosť, podstata, národnosť, príčinnosť, priestor, čas. Takto chápaná ontológia bola súčasťou metafyziky (meta- nad, physis- príroda).
2. gnozeológia-(grécke gnosis- poznanie) je náukou o poznaní. Skúma ako vzniká poznanie, jeho zložky a čím sa poznávanie odlišuje od mienky. Zaoberá sa otázkami poznateľnosti. Ako osobitná disciplína sa objavila až v novovekej filozofii. V podobnom alebo totožnom zmysle sa dnes používajú pojmy epistemológia a noetika.
3. kozmológia- (zaoberá sa prírodnými vedami- matematiky fyzika, chémia....).
4. antropológia- (zaoberá sa vývinom a vývojom človeka a spoločnosti)



- túto štruktúru dopĺňajú disciplíny:
1. etika- náuka o mravnom konaní a mravných normách
2. estetika- náuka o krásne a jeho osvojovaní si
3. axiológia- náuka o hodnotách
4. logika- náuka o správnom myslení
5. dialektika
6. metafyzika





Vzťah filozofie k vede a náboženstvu

Vzťah k vede- v minulosti filozofi významne prispeli k vývinu vied a niektorí sú dokonca zakladateľmi vedeckých disciplín (Aristoteles- logika, Descartes- analytická geometria).
Filozofia kedysi riešila problémy, ktoré neskôr prešli do kompetencie samostatných vied.
V súčasnosti sa niektoré filozofie snažia tesné spojenie s vedou. Túto orientáciu nazývame filozofický scientizmus.
Scientické filozofie chápu svoje poslanie rôznym spôsobom:
1. ako zovšeobecnenie výsledkov vedy
2. ako hľadanie predpokladov vedeckého poznania
3. ako požiadavku zvedečtiť samotnú filozofiu


Vzťah k náboženstvu- príkladom je vzťah k filozofickej teológii, ktorá vychádza z viery, dopĺňa ju však o rozumové argumenty. Rozvíjajú ju tie filozofie, ktoré vychádzajú z predpokladu Boha a z neho odvíjajú svoje predstavy o svete a človeku. NA základe toho sa však nemôžu úplne stotožňovať s teológiou( náuka o Bohu, bohosloví), ktorá sa vo svojich výkladoch odvoláva na zjavenie a obracia sa na vieru ľudí v Boha. To, čo viera prijíma na základe zjavenia stáva sa vo filozofickej teológii predmetom dokazovania.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Základy filozofie
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.