Vznik gréckej filozofie sa datuje na 7-6 storočie p.n.l. V tomto období na území Grécka začali vznikať mestské štáty Polis. Antickú filozofiu môžeme rozčleniť na tri veľké obdobia:
1. rané alebo predsokratovské – patrili tam predstavitelia Milétskej školy, Pyatgoras, eleati, poeleati, Herakleitos a atomisti.(6-5 st. p.n.l)
2. klasické- do ktorého zaraďujeme Sokrata, Paltóna a Aristotela.(5-4 st. p.n.l)
3. helenistické alebo poklasické – dochádza k miešaniu rôznych vplyvov , čiže grécka filozofia nadobudla synkretický charakter a vytvára sa prechod k stredovekej filozofii, ktorá je poznamenaná židovstvom, kresťanstvom a islamom.




Raná grécka filozofia (6-5 st. p.n.l.)
-predstavuje počiatky vzniku a vývoja filozofického myslenia
-nastal rozklad tradičnej rodovej spoločnosti a vznikajú Polis- nezávislé spoločenstvá občanov, v ktorom sa utvára nové postavenie jednotlivca, nové typy vzťahov a chápania prírody. Občan antickej polis chápe význam zákonov a prijíma ich zvrchovanú moc nad sebou. Uvedomuje si, že zákony ( nomos-zákon) sú dielom ľudí a odlišuje ich od prírodnej nevyhnutnosti (fyzis- príroda).
- vplyv na vývoj ranej gréckej filozofie mali aj kontakty starých Grékov s vyspelými kultúrami, s ktorými sa dostávali do styku pri obchodovaní a kolonizácii.
- osvojovali si lekárske, astronomické poznatky, matematiku , technologické a výrobné postupy.
-prvé filozofické iniciatívy vznikli v mestách, kde prebiehali veľmi intenzívne obchodné a kultúrne výmeny: Milétos, Krotón, Elea.

- podľa charakteru riešenia otázok bytia sa začína vytvárať idealistická línia myslenia.
- jej predstaviteľmi boli Pytagorovci a Eleátska škola.





Pytagorovci a ich filozofia (6- prelom 1. a 2. st.