p.n.l)

-počiatky filozofického myslenia postihli aj územie Veľkej Helady (územie dnešnej Sicílie a južného Talianska).
-na tomto území vzniklo mnoho filozofických škôl, smerov, názorov.
- súhrné učenie Pytagorovcov a eleátov nazývame „Italská filozofia“.
-najväčší rozmach zaznamenala práve filozofia Pytagorovcov.
-najvýznamnejší predstaviteľ bol Pytagoras (570-500 p.n.l).
-sám seba označil za filozofa.
-okrem toho bol považovaný za matematika, fyzika a akustika.
-pochádzal z ostrova Samos a v meste Krotón založil prvú nábožensko - filozofickú školu.
-táto škola ako prvá mala záujem riešiť otázky týkajúce sa problematiky:
1. číselnej štruktúry kozmu
2. matematickej fyziky
3. skúmania bytia, priestoru, času a pohybu ako fyzikálnych veličín
4. etiky, v ktorej sa snažili riešiť medziľudské vzťahy

-predstavitelia imateriálnej filozofie tvrdili, že všetko je číslo a všetko vo svete, prírode a spoločnosti sa dá vyjadriť číslom.
-panenským číslom bolo číslo „7“.
-pre Pytagorovcov bolo číslo výsledkom matematického uvažovania, bolo aj aktívnym princípom bytia, pomocou ktorého možno usporiadať jednotlivé veci v prírode , spoločnosti a vo svete.
-toto usporiadanie má svoj zmysle a postupnosť, pre ktorú používali Gréci číselnú sústavu od 1-10.
-snažili sa ňou vyjadriť protikladnosť, protirečenie jednotlivých vzťahov, vlastností, ktoré sa týkali konkrétnych vecí. ich číselná sústava protikladov vyzerala:
„1“- obmedzené, neobmedzené
„2“- nepárne, párne
„3“- jedno, mnohé
„4“- pravé, ľavé
„5“- mužské, ženské
„6“- pokoj, pohyb
„7“- priame, krivé
„8“ svetlo, tma
„9“- dobré, zlé
„10“- štvorec, obdĺžnik

-tabuľka týchto protikladov má tú zvláštnosť, že prvé určenia majú kladný a druhé záporný význam
- táto protikladnosť bola základom pre formovanie dialektiky
-podľa Pytgorovcov celý svet vo svojej podstate predstavuje dialektickú jednotu aktívneho a pasívneho, obmedzeného, neobmedzeného.
-ďalšími predstaviteľmi tejto filozofie bolo Filolaos, Hiketas, Ekfantos a Akmaion. Eleátska škola

-bola pomenovaná podľa mesta Elea
-jej predstavitelia pokračovali v línii „Italskej filozofie“ a naväzovali na filozofiu Pytagorovcov
-predstavitelia: Xenofanes, Parmenides a Zenón z Eley.



Zenón z Eley
-filozof, ktorý sa vyznačoval ťažko riešiteľnými filozofickými úlohami, ktoré v dejinách myslenia označujeme ako Apórie.
-tento predstaviteľ sa snažil prostredníctvom týchto úloh vyriešiť problematiku zachytenia momentu pohybu v priestore a čase.
-túto problematiku sa snažil riešiť v 4 úlohách( apóriách):
1. dichtómia- delenie na polovicu
2. bežec a korytnačka
3. letiaci šíp
4. štadión


Xenofanes

-pochádzal z gréckeho mesta Kolofón.
- ako zakladateľ tejto školy vytýčil zároveň okruh problematiky, ktorou sa táto škola zaoberala.
- bolo to učenie o Momente stability, nemenlivosti a večnosti, stabilite bytia.
-práve tejto myšlienke venoval veľkú pozornosť Xenofanes.
-z jeho učenia sa nám zachoval 1 fragment: „Svet nevznikol, ale je večný a nezničiteľný.